Kauza hračkárstva Dráčik ma dlhšiu doba obchádzala. Prvý krát som sa s kontroverziu stretol začiatkom leta v súvislosti s jeho pomerne proruskými názormi prezentujúcich na eshope. V tej dobe som nad tým mávol rukou, pretože v dnešnej dobe som si už zvykol na prakticky každodenné prezentovanie politických postojov obchodných značiek. Zaskočil ma úprimne smer, ktorým sa uberal, pretože väčšinou, teda skoro vždy, aby som nebol absolútny je ten postoj v súlade z progresivizmom a dnes aj z proukrajinskou orientáciou. Ale neriešil som to. Ako dieťa som bol s hračkárstvom spokojní, a tak, ako pri progresívnych postojoch svetových firiem síce ich riešim, nahnevajú ma, ale zaujíma ma predovšetkým kvalita, tovarov, služieb, a tak podobne.
Koncom októbra/října sa útoky voči hračkárstvu začali stupňovať a donútili ma pozrieť sa na jeho web bližšie. Pomyselnou poslednou kvapkou bol facebookový post stránky „Povedzme nie,“ v ktorom vyzývajú k jeho bojkotu kvôli šíreniu údajnej nenávisti.
Prvý politicky motivovaný banner sa objavil na eshope začiatkom februára/února. V máji/květnu začali pribúdať aj rozsiahlejšie články. Okruh tém sa postupne rozširoval. Od pôvodných bannerov a článkov venujúcich sa NATO, USA a Rusko-ukrajinskej vojne k otázke očkovania, LGBTIQ+ a vnútropolitickej situácii na Slovensku. Samotným bannerom a článkom sa venovať nejdem možno k tomu vydám samostatné video, ale majú jednu vec spoločnú. Ich autor nie je zrovna mentálny atlét. Sú písané veľmi jednoduchým až heslovitým jazykom, ktorý je niekedy obtiažne chápať. Chýba tu často logická argumentácia. Argumenty, ktoré autor predkladá nie vždy na seba logicky nadväzujú a od nespochybniteľne pravdivých konštatovaní tu často narazíme na špekulácie až vyložené lži. Špekulácie neberiem ako niečo úplne negatívne, pretože pri veľa témach novinári, ale aj blogeri a internetový pisálkovia, ako ja musia niekedy špekulovať. Hlavne vo chvíli nedostatku informácii. Koniec koncov to sa dialo v prvých hodinách po teroristickom útoku na Zámockej ulici v Bratislave.
K autorstvu bannerov a článkov sa pred pár dňami prihlásil sám majiteľ Dráčika Dušan Víglaský. Aj, keď s väčšinou ním prezentovaných názorov vôbec nesúhlasím to nie je dôvod, čo mi vadí na jeho správaní. Politika skutočne nepatrí na stránky hračkárstva. Pôsobí to ako pes na oko a obzvlášť v dnešnej dobe, ktorá umožňuje mnoho spôsobov prezentovania politických postojov mimo samotný web firmy. Lenže tento problém nemám len s ním. Dnes sa stalo absolútne štandardné ako spoločnosti verejne prezentujú svoje politické postoje. Prakticky vždy sa však stretávam s podporou progresivizmu kam je možné zaradiť aj zelenú agendu. Na rozdiel od spoločnosti Dráčik sú však v propagovaní svojich postojov schopnejší. No a podľa mňa práve tu pramení hlavný problém z prezentovaním politických postojov na webe. Nejde totiž o to, že robí politiku, ale akú. V kontexte dnešnej doby pravdepodobne kedy si robil posmech z kresťanov, tradičnej alebo ako boľševici hovorili buržoáznej rodiny, podporoval by napríklad vystúpenia Drag queen v hračkárstvach, prispieval by traditional family všetkých jeho kritikov by nazýval hanlivými nálepkami a tešil by sa zo zabíjania rusákov bol by v žiari reflektorov. Iste by sa dočkal aj nijakého ocenenia. Možno, a to teraz špekulujem by ani nevadil kostrbatí a zvláštny niekedy až ezoterický štýl prezentácie.
Pravdepodobne by bol ukazovaní ako vzor veľmi úspešného ponovembrového podnikateľa so spoločenskou odpovednosťou.
Zoznam spoločensky odpovedných firiem na Slovensku ľahko nájdete na webe Charta diverzity. Členom sa môžu stať len tie firmy, ktoré vyplnia dotazník. Podľa otázok v ňom a možno si ich prejdeme spoločne vo videu sa členmi môžu stať len firmy aktívne propagujúce progresivizmus.
Nájdeme tu napríklad Avast, ESET, Denník N, SME, Tesco, Slovnaft, Lidl ale aj Ministerstvo zahraničia a európsky záležitosti (!). V tomto prípade zjavne prezentovanie politických názorov vôbec nevadí.
Chcel by som späť časti kedy firmy a podnikatelia podporovali len šport, vedu, výskum, charitu a ďalšie politicky neutrálne oblasti. Svoje názory neprezentovali prípadne podporovali ideovo blízke politické subjekty no neobťažovali s nimi zákazníkov. Mne je jedno aký názor má majiteľ alebo majitelia Dračíka, Dedolesu, Tesca, Avastu, vodky Absolut etc. na rôzne spoločenské témy. V Dráčiku si chcem kúpiť hračky, v Dedolese ponožky, v Tescu potraviny, v Avaste antivírový program a od Absolut vodky chcem kvalitný alkohol a nie ideologickú výchovu nech ide akýmkoľvek smerom.
Apropo nezaznamenal som, ale, že by Dráčik tieto svoje názory prezentoval v kamennom hračkárstve a snažil sa tak vplývať na deti. Vidím tu však do hračkárstiev prenikanie inej ideológie. Či už vo forme presadzovaní tzv. gendrovo neutrálnych hračiek alebo tzv. gendrovo neutrálnych hračkárstiev v ktorých sa hračky nedelia na dievčenské a chlapčenské. V štáte Kalifornia je to už dokonca čiastočne povinné. Stále je síce možné deliť hračky na dievčenské a chlapčenské, ale každé hračkárstvo musí mať tzv. gendrovo neutrálnu uličku. Podobným smerom sa chce vydať aj Austrália.
Pridať komentár