Teroristický útok na Zámockej ulici v Bratislave bol pre mňa tak ako pre väčšinu Slovenska šokujúci. Zo šoku som sa ešte poriadne nespamätal a prišili ďalšie v podobe reakcie časti slovenskej spoločnosti a EÚ.
Slovensko povedalo jasné nie násiliu
V prvých dňoch po útoku tomu však nič nenasvedčovalo. Práve naopak. Napriek tragédii sa slovenská spoločnosť ukázala v dobrom svetle. Okamžite a rázne odmietla násilie. Najskôr tak robili ľudia na sociálnych sieťach, po ktorých nasledovalo viac ako 10-tisícové zhromaždenie v uliciach Bratislavy v piatok 16.10.2022. Krajina a jej občania vyslali jasný signál – odmietame násilie vedené kvôli niekoho sexuálnej orientácii, pretože zajtra to môže byť z dôvodu rasy, etnicity, národnosti, náboženstva alebo politickému presvedčeniu. Tento signál je nesmierne dôležitý, preto, aby sa u nás nenormalizovalo násilie tak, ako sa to dnes už bohužiaľ stalo v mnohých Západných štátoch, kde už podobné útoky neplnia predné stránky novín ani nestoja za to spoločnosti zorganizovať veľké pietne zhromaždenie, ako sa to stalo v Bratislave.
Progresívne zneužitie udalosti
Bohužiaľ práve s ním prišlo rýchle vytriezvenie. Nádej celospoločenskej jednoty vydržala pár hodín, pretože niektoré kruhy vycítili príležitosť pre presadenie svojich cieľov. A tak bez akýchkoľvek znalostí o dôvodoch útoku spustili progresívci frontálny útok proti konzervatívcom a predovšetkým kresťanom. Už piatkové zhromaždenie bolo zneužité na ideologickú a stranícku agitáciu a nedeľný protest priniesol možný nástup krajnej až extrémnej ľavice. V nasledujúcom týždni progresívne média pokračovali v útoku na väčšinu slovenskej spoločnosti, čo zavŕšilo prijatie nehorázneho a zavádzajúceho uznesenia EÚ, ktoré poskytlo ďalší klinec do svojej rakvy. V uznesení sa píše: „keďže atmosféru nenávisti a neznášanlivosti voči komunite LGBTIQ+ na Slovensku a jej zastrašovania živia nielen krajne pravicové a extrémistické hnutia, ale aj zástupcovia cirkvi a politických elít, ktorí vo svojich vyhláseniach často požadovali ďalšie obmedzenia voči LGBTIQ+ osobám“. Okrem otvoreného útoku voči kresťanstvu tu EÚ klame. Žiadne obmedzenia voči LGBTIQ+ osobám tu nikto nepožadoval. Väčšina politických elít požaduje len status qou pričom príslušníci komunity nemajú na Slovensku obmedzené napríklad volebné právo alebo prístup do verejných funkcií kvôli ich sexuálnej orientácii. Samotná EÚ navyše prekračuje svoje kompetencie, keď požaduje: „právne uznanie párov rovnakého pohlavia“ a dáva za pravdu jej kritikom, ktorí ju obviňujú z presadzovania ideológie mimo jasne vymedzené kompetencie pričom využíva slovník krajnej až extrémnej ľavice. Ako neskôr v uznesení rozpracováva požaduje alebo plánuje prijať rôzne akčné plány alebo kampane. Po tomto uznesení každý kto bude tvrdiť, že EÚ nevnucuje ideológiu vedome alebo nevedome klame. Samotná únia po fatálnych problémoch plynúcich z dlhodobého praktikovania zelenej politiky, presadzovaní progresívnej ideológie, neustálom prekračovaní kompetencií a obchádzaní demokratických princípov je na najlepšej ceste k zániku to len tak na okraj.
Terčom neboli len sexuálne menšiny
Aby sme tomu zabránili stačilo tak málo. Počkať si na zistenia okolnosti útoku a pozorne prečítať manifest teroristu. Ten ukazuje úplne iný obraz aký vytvorila média, pretože LGBTIQ+ komunita bola v jeho zvrátenej mysleli „len“ treťotriednym cieľom. Dôvodom bolo jeho rozdelenie cieľov na ciele s vysokou, strednou a malou hodnotou a pridáva k tomu aj ich koncentráciu rozdelenú do troch kategórií. Na Slovensku tak bol jeho hlavným cieľom kresťanský a konzervatívny premiér Heger. Útok na neho, ale prekračoval jeho schopnosti a tak si vybral najľahší cieľ.
Čo by sa stalo ak by zaútočil na premiéra? A obzvlášť ak by bol úspešný? Ako by zapadal útok na konzervatívneho a kresťanského premiéra do médiami vytvoreného príbehu z posledných dvoch týždňoch? Obviňovať kresťanov je o to absurdnejšie, keď on sám sa v manifeste označuje za ateistu/agnostika a prednosť by dal bielemu nekresťanskému vodcovi, ako kresťanskému nebielemu, pretože pre neho bola príslušnosť k rase alfou a omegou. Dokonca bola dôležitejšia aj ako príslušnosť ku kultúre. Jeho myšlienkové pochody sú tak absolútne nezlučiteľné s kresťanským univerzalizmom. Veď nenávidel väčšinu ľudí na svete. Nie len všetkých nebielych, ale aj časť bielych, ktorí boli pre neho zradcami „čistej“ rasy. Takýto fanatický rasizmus je vskutku ojedinelý. Zdrojmi jeho inšpirácie neboli ani konzervatívni ani kresťanský filozofovia alebo politici.
Moje slová nemajú bagatelizovať vraždu dvoch ľudí. Boli zavraždení kvôli ich sexuálnej orientácii ale premiér Heger mohol byť na ich mieste kvôli jeho politickému presvedčeniu, pretože podľa teroristu to bol zradca bielej rasy a služobník Židov, ktorí boli v jeho mysli zodpovední za všetko zlo na svete. Terčom by som bol pre neho aj ja a asi každý kto toto číta. V podstate každý kto nezdieľal jeho presvedčenie. Progresívci, ale prakticky vytvorili separátny príbeh, v ktorom hlavnými a jedinými obeťami sú príslušníci LGBTIQ+ komunity. Tento klamlivý pohľad na udalosti bude pravdepodobne viesť k takému rozdeleniu spoločnosti kedy už prakticky nebude možné viesť akýkoľvek dialóg a dosahovať kompromis ako to pozorujeme v Spojených Štátoch. Len ťažko sa môže viesť dialóg a dosahovať kompromis s niekým kto Vás krivo obviní z podielu na vražde. Preto je dôležité poznať všetky okolnosti vraždy. Ako som písal nejde o bagatelizovanie teroristického útoku no nesprávne závery či vyložene manipulatívne závery vychádzajúce, či už z neznalosti širších okolností alebo vychádzajúce z vlastných ideologických predsudkov môžu mať pre slobodu, demokraciu, ale aj zahranično-politické smerovanie krajiny fatálne dôsledky.
Progresívci mali bok po boku s konzervatívcami, kresťanmi a ďalšími názorovými smermi odmietnuť páchanie násilia voči ľuďom na základe ich rasy, etnicity, národnosti, sexuálnej orientácii, pohlaviu, náboženstve alebo politického presvedčenia. Tak, ako to spravila občianska spoločnosť v prvých hodinách po tragédii. Rozhodli sa pre inú cestu, ktorá Slovensku neprinesie nič dobré.
Pridať komentár