Západ obzvlášť Európska únia čelí najväčšej energetickej kríze od 70-tych rokov a zažíva infláciu akú si nepamätá desaťročia. Za hlavného či skôr jediného vinníka nie len politici označujú Putinovo Rusko. V Českej republike sa v tejto súvislosti občas hovorí o Putinovej drahote. Tento naratív nám vo svetle uplynulých mesiacov pripadá skutočne ako logický a správny. Problémom tejto argumentácie je ignorovanie niekoľko dôležitých faktorov. Ani energetická kríza ani inflácia nie sú problémy, ktoré by nastali po tom čo Putin poslal na Ukrajiny tanky. Pred možnou energetickou krízou varovali niektorý politici predovšetkým však odborníci dlhodobo. Varovné hlasy sa ozývali už od dôb plynovej krízy z roku 2009 a zintenzívnili sa s príchodom zelenej politiky ktorá preferovala využívanie zemného plynu namiesto uhlia a jadra. Hrozba inflácie nie je taktiež nová. Predovšetkým v EÚ po faktickom aplikovaní modernej menovej teórie bola podľa časti ekonómov len otázka času kedy príde. Presnejšie, čo bude jej spúšťačom keďže ekonomické zákony sú nemeniteľné. Pre časť politikov nechcem špekulovať akú veľkú, ale aj novinárov je vojna darom z nebies, na ktorú môžu zvaliť svoje chyby.
Rast cien energií
Najlepšie to reflektuje energetická kríza. Politici a bohužiaľ aj časť médií nebojím sa povedať väčšia vinia za súčasnú vlnu zdražovania cien energií Rusko. Okrem zdražovania ktoré teoreticky je možné ešte dočasne kompenzovať visí nad Európou hrozba nedostatku energií. Takže sa stále ešte v najvyspelejšom svetadiely na svete v 21.storočí obávame príchodu zimy, pretože nevieme či budeme môcť kúriť, svietiť alebo sa sprchovať teplou vodou.
Pre jednoduchšie mysliacich ľudí je pochopiteľné prečo je Moskva vinná. Obmedzila dodávky plynu, zneistila svetový trh, vtrhla na Ukrajinu na čo musela Európa reagovať sankciami a to všetko ešte počas pandémie. Kto iní než Vladimír Vladimirievič Putin môže byť vinný? No na lavici obžalovaných sedí viac ľudí pričom náš kágebák nie je ani najdôležitejším z nich.
Cena rástla už pred vojnou
Problémom argumentácie, lebo Putin je napríklad rast cien energií už pred vojnou. Dramatický rast cien priviedol napríklad Francúzsko v januári/jednu nasledované Slovenskom vo februári/únoru k zastropovaniu ceny elektrickej energii. Vtedy sa viedla vášnivá debata o príčinách rastu cien no dnes akoby jej vedenie bolo obhajobou ruskej agresie. Obzvlášť pokiaľ sa začne kritizovať zelená politika. Už som sa stretol s názormi podľa ktorých kritizovanie Green Dealu presnejšie prechodu na OZE a EK je šírením proruskej propagandy. To nám ale absolútne znemožňuje pochopiť príčiny energetickej krízy, a teda aj nájsť riešenia.
Emisné povolenky
Jednou s príčinou rastu energií už minulý rok bolo rozhodnutie Európskej komisie – EK stiahnuť z obehu 20 percent emisných povoleniek. Dôvodom bola ich nízka cena, vďaka ktorej sa produkcia emisií CO2 neznižovala podľa očakávaní. Vyššia cena mala prispieť k zníženiu produkcií CO2 (v praxi sa produkcia emisií CO2 väčšinou neznížili len sa zmení oblasť, v ktorej sa vypúšťajú). Emisné povolenky sa teda stiahli z obehu pričom EK nechala otvorenú cestu špekulantom a to vystrelilo cenu až desaťnásobne. Pred zásahom EK sa obchodovali na 5 až 10 eurách za povolenku teraz sa ich cena pohybuje medzi 80 až 100 eurami. Tento rast sa musel nevyhnutne prejaviť v raste cien energií a nie len tam. Emisné povolenky sa totiž nevzťahujú len na energetický sektor. Zdraženie výroby sa tak postupne muselo premietnuť aj v rôznych produktoch. Tie sa tak zdražili nie len kvôli emisným povolenkám ktoré podnik musel kúpiť ale aj vyšším cenám elektrickej energii, ktorú zdražili emisné povolenky. Toto zdraženie bolo cielené čo žiadny politik obzvlášť na Európskej úrovni neprizná. Priznala to len guvernérska Európskej centrálnej banky-ECB Christine Lagardeová čo nie je žiadny hoax, ako sa mi usilovne snažili niektorý ľudia na sociálnych sieťach vysvetliť keď povedala: „Transformácia sveta k zelenej energetike bude v strednodobom výhľade naďalej zvyšovať ceny a prispievať k inflácii“.
Príroda s nami nemusí spolupracovať
Rastu cien emisných povoleniek pomohla aj príroda kvôli slabšiemu vetru v Severnom mori minulý rok. Kvôli nemu sa musela energia získavať v uhoľných a plynových elektrárňach keďže veterné dodali menej než plánovači na úradoch plánovali. Okrem nich sa niekde museli pustiť aj elektrárne na mazut. To viedlo k vyššiemu dopytu po emisných povolenkách čo vzhľadom na rozhodnutie EK prispelo k ešte dramatickejšiemu rastu ich ceny. Pokiaľ sa aj naďalej bude znižovať ich počet pri súčasnej energetickej koncepcii sa rast ich ceny nezastaví.
Využívanie plynových elektrární dlhšiu dobu než sa predpokladalo malo dopad aj na cenu zemného plynu. Pretože sa spotrebovalo viac než sa predpokladalo krajiny mali dohodnuté nižšie dodávky než aké skutočne potrebovali. Viedlo to k zníženiu zásob zemného plynu v zásobníkom koncom roku čo prispelo k rastu jeho ceny. Zdraženie sa však neprejavilo len v energetike, ale v dôsledku rastu cien sa napríklad znížila a niekde dokonca dočasne zastavila výroba umelých hnojív. Ich nedostatok sa samozrejme musí prejaviť v raste ich ceny, ktorá sa prejaví v zdražovaní potravín.
V Európe miznú stabilné zdroje energií
Ďalší dôvod rastu cien energií je už možné dedukovať. V Európe sa v posledných rokoch vo veľkom vypínajú stabilné zdroje energie a nahrádzajú sa nestabilnými zdrojmi. Na starom kontinente tak začína byť vážny nedostatok energie. Pokiaľ poznáte základné zákony trhu tak viete, ako nedostatok komodity vedie k rastu jej ceny. Na cenu vplýva aj potreba udržiavania záložných zdrojov pre prípad poklesu produkcie OZE. V praxi, teda skoro každý inštalovaní MW OZE musí byť duplikovaný klasickým zdrojom energie čo prispieva k ďalšiemu rastu cien energií. Musíte totiž udržiavať infraštruktúru so zamestnancami aj keď ju využijete len málo pretože bez nej by sa zrútilo zásobovanie energiou.
Vysoké ceny len tak neklesnú
V najbližších rokov bude k rastu cien energií prispievať aj palivo do záložných zdrojov. Pokiaľ sa bude naďalej pokračovať vo využívaní plynu pripadá v najbližších rokoch ako jediná možnosť LNG, pretože pôvodne dva plánované plynovody z Afriky NIGAL a NMGP a EastMead z východného Stredomoria sa v tomto desaťročí prakticky nedajú zrealizovať a žiadne alternatívy prakticky nie sú reálne schopné zabezpečiť dostatok tejto komodity. Aj keby LNG nahradilo v objemoch plyn z Ruska jeho cena bude násobne vyššia. Pretože sa to pravdepodobne nepodarí prispeje k rastu jeho ceny aj jeho nedostatok, pretože pred zákonmi trhu sa utiecť nedá.
Návrat k uhliu pri súčasnom systéme je problematický. Nejde len o emisné povolenky ale aj jeho dostupnosť. Aj keď sa to môže zdať zvláštne skoro polovica z importovaného uhlia do Európy pochádzala z Ruska. Vo svete sa bude musieť nájsť nová krajina alebo krajiny odkiaľ sa bude dovážať do Európy uhlie, pretože kvôli „ochrane“ klímy sa v Európe utlmuje jeho ťažba. A to je len náhrada dnešného importu. Vzhľadom na aktuálnu situáciu bude u nás dopyt po ňom pravdepodobne rásť. Preto vyvstáva otázka odkiaľ ho vziať, pretože mnoho svetových exportérov je už dnes prakticky na sto percentách svojich kapacít a tak uhlie jednoducho nemusí byť. Aj keď sa ho ale v zámorí podarí získať podobne, ako pri LNG je problém ho na starý kontinent doviezť pretože nie je k dispozícii dostatok prepravných kapacít. Problémom môže byť aj jeho rastúca cena pretože už dnes je asi trojnásobná a zvýšený dopyt v spojení s nedostatkom ťažobných kapacít rozhodne nebude viesť k zníženiu ceny. Predražovať ho v Európe budú aj náklady na prepravu.
Schopnosti Európy zabezpečiť si dodávky energií v posledných rokoch radikálne poklesli. Na jednej strane je to spôsobené preferovaním nestabilných tzv. OZE a na strane druhej zvyšujúcej sa závislosti na energetických surovinách ktoré sa nenachádzajú na jej území alebo ich aspoň nemá pod kontrolou. Dokonca zvýšila využívanie energetických surovín z donedávna ešte len potenciálne dnes už skutočne nepriateľskej krajiny.
Odmietam používať termín diktátorskej alebo nedemokratickej krajine, pretože alternatívou takto budovanej energetickej koncepcie je závislosť na Alžírsku, Saudskej Arábii, Katare alebo Azerbajdžane ktoré rozhodne nie sú demokratické. Preto kto argumentuje demokraciou je najskôr hlupák. Ak si teda samozrejme nemyslí že je v Saudskej Arábii demokracia.
Bez ruského plynu to nejde
Bohužiaľ dnešná energetická kríza sa vzhľadom na zelené plány Nemecka a EÚ bez ruského plynu nedá vyriešiť (tento rok opäť fúka menej, ale menej je aj vody a teplé počasie znižuje výkonnosť veterných turbín). Pred vojnou to bolo každému jasné a hovorili to aj najviac protiruský politici ako sa bez ruského plynu v súčasnosti nezaobídeme. Bez neho nastane energetický kolaps. Mnoho z nich akoby zabudlo na svoje slová a hovoria ako sa zbavíme závislosti v priebehu pár mesiacov. Teda hovorili to pár týždňov späť, keď ešte plyn z Ruska prúdil. Po čiastočnom obnovení prevádzky Nord Stremu 1 už Moskva začína hovoriť o možnom úplnom odstavení kvôli „technickej závade“. Namiesto radosti začínajú panikári. Mali by ale byť predsa spokojní pretože nastáva situácia, ktorú sami, predsa chceli. Alebo si mysleli, že Putin bude poskytovať plyn zatiaľ čo my budeme usilovne budovať terminály LNG možno nové plynovody a obnovovať využívanie uhlia takže Rusko prestane byť pre nás energeticky dôležité? Teraz má na nás páku, potom ju už nebude mať tak musí konať. Navyše dnešná situácia s cenou zemného plynu mu pomáha udržiavať vojnovú mašinériu v chode bez toho, aby mu skrachovala krajina. Je úsmevné počúvať z úst našich a Európskych politikov slová o tom, ako financujeme Rusku vojnu kúpou každého kubíku zemného plynu. Lenže na to mali myslieť vtedy keď zvolili zemný plyn ako dočasne zelený zdroj energie.
Dnes bohužiaľ nemáme na výber takže musíme masívne dotovať Ruskú vojenskú agresiu a zároveň financovať obranu voči nej. Neviem nájsť žiadnu podobnú historickú paralelu kedy by niekto fakticky financoval obe strany konfliktu, ale nemal z toho žiadne výhody len nevýhody.
Za energetickú krízu môžu politici, časť médií a aktivisti
Za energetickú krízu sú zodpovední politici podporovaní médiami a aktivistami nie Putin. Akoby aj za ňu mohol, keď Európania doslovne sedia na zásobách uhlia, ale aj zemného plynu a dokonca aj určitého množstva ropy no nevyužívajú ich pre výrobu energie? Toľko vychvaľovaná Angela Merklová priviedla svoju krajinu so štvrtou najväčšou ekonomikou na svete do stavu kedy ľudia budú možno v zime nútení opustiť vlastné domovy a ísť do verejných budov prespávať aby nezmrzli! Koho mohla prekvapiť dnešná situácia keď sa v Európe už niekoľko rokov vypínajú stabilné zdroje energie a nahradzujú sa nestabilnými zdrojmi pričom sa v posledných rokoch prakticky všetko prerába na elektriku? Nedostatok komodity vedie k rastu jej ceny. Tento ľahký ekonomický princíp pochopiteľne platí aj na energiu. Niektorý politici a novinári, ale hlavne odborná verejnosť už dlhšiu dobu hovorili o nevyhnutnosti zdražovania energií a hlavne o príchode vážnej energetickej krízy pokiaľ bude pokračovať nastavení trend. Ten by pravdepodobne neprišiel tak náhle a tento rok, ale v tomto desaťročí by sme sa mu nemohli pravdepodobne vyhnúť. Pretože rast ceny emisných povoleniek, odmietanie uhlia a jadra, nepredvídateľné počasie, pokrivenie trhu a rast dopytu po energii nemohol skončiť inak ako v energetickej kríze.
Inflácia
Okrem energetickej krízy, ktorá trápi predovšetkým Európu inflácia trápi celý Západ. Aj keď môžeme pozorovať snahu politikov zvaľovať za ňu vinu na Rusko v čom im výdatne pomáha časť mediálneho sveta nebola neočakávaná. Tak, ako pri rastie cien v energetike inflácia bola na vzostupe už mesiace pred vojnou na Ukrajine a dlhodobo pred ňou varovali niektorý ekonómovia. Jej príchod bol očakávaným dôsledkom rozhodnutí vlád počas pandémie a reakcie na finančnú krízu z roku 2008.
Prakticky od nej americkí FED a ECB tlačili bez prestania nové peniaze v duchu tzv. modernej menovej teórie. Časť ekonómov dalo by sa minimálne do pandémie hovoriť o väčšine varovalo pred nebezpečnými dôsledkami takejto politiky, pretože nie je dlhodobo udržateľná, ako ukázali krajiny Latinskej Ameriky konajúce v jej duchu.
Do toho prišla pandémia počas ktorej spustili vlády tlačenie peňazí v turbo móde v nádeji, aby vládne opatrenia neviedli k poklesu životnej úrovne a masívnemu krachu podnikov. Ekonomika sa tak zaplavila novými lacnými peniazmi. Vďaka tomu bolo k dispozícii viac peňazí než hodnota tovarov na trhu a to začalo hnať ceny hore pretože pokiaľ rastie neobmedzene množstvo peňazí v obehu rastú ceny rovnako neobmedzene. Môžeme to dobre pozorovať v USA kde po Bidenovom rozdávaní dolárov nastal prudký rast inflácie ktorý vypuknutie konfliktu zvýšilo len nepatrne. Podobný scenár môžeme vidieť aj v susednej Českej republike kde po Babišovsko-Schillerovských megadeficitoch začala prudko rásť inflácia už pred vojnou pričom nanešťastie dnešná tzv. pravicová vláda pokračuje v podobnom duchu.
Sankcie posilňujú energetickú krízu aj infláciu
Rastu inflácie pochopiteľne pomáhajú aj sankcie. Ich plánované zavedenie na ruskú ropu prevážanú po mori pravdepodobne významným spôsobom prehĺbi rast inflácie a energetickú krízu. Pokiaľ Západ zavedie túto sankciu Rusko zníži ťažbu, čo vystrelí cenu ropy nahor. Ak sa tak stane môže sa cena za jeden jediný liter pohonných hmôt dostať k štyrom eurám resp. sto českým korunám. Teda prakticky dvojnásobok dnešnej sumy. Sankcie sú dobrý a jediný nevojenský prostriedok ktorým môžu krajiny reagovať na vzniknutú situáciu. Rusko si zaslúži aby na neho boli uvalené tie najtvrdšie sankcie lenže na to, aby mohli fungovať a bolo ich možné zaviesť je potrebné zabezpečiť si medzinárodnú podporu inak sa budú míňať účinkom ale zároveň krajiny ktoré ich zavádzajú musia mať plán ako nahradiť výpadok surovín, tovarov a služieb v dôsledku ich zavedenia. Inak môžu byť dôsledky pre krajiny uvaľujúce sankcie podobné ako pre krajinu, na ktorú sú uvalené. Západ to bohužiaľ nezvláda, čo len posilňuje energetickú krízu a infláciu. Nemôže nás to však prekvapovať pokiaľ sa pozrieme na našich lídrov napríklad prezidenta USA.
Pôda pre vznik energetickej krízy a rast inflácie tu bola budovaná dlhodobo. Invázia len prehĺbila, akcelerovala alebo spustila nevyhnutné ale sama za ne nemôže. Pokiaľ by naše krajiny fungovali na racionálnom základe a nie ideologickom ani tanky valiace sa ukrajinskou stepou by nedokázali spôsobiť problémy akým Západ dnes musí čeliť.
Pridať komentár