V súvislosti s vypuknutím Rusko-Ukrajinskej vojny a uvalením sankcií na Rusko zo strany štátov Európskej Únie sa nám znovu vynorila otázka jej závislosti na Ruskom plyne a možnosti zvládnuť Green Deal. (Audioverzia dostupná na YouTube, odkaz na konci článku)
Roky budovaná závislosť
Tento problém nie je novým. Poznáme ho už roky. Prvý krát Európa stála pred otázkou závislosti na plyne z východu v roku 2009 počas plynovej krízy. Varovné hlasy, ale zaznievali ešte v dobách Studenej vojny, keď Regan varoval európskych partnerov už v roku 1981 pred budovaním plynovodu zo Sovietskeho Zväzu a budovanej závislosti na jeho zdrojoch. Európa ho vtedy nepočúvala. S príchodom zelenej ideológie, ktorá sa stala mainstreamom najskôr v Nemecku a prostredníctvom neho v celej únie sa závislosť prehĺbila. V súčasnosti skoro 50 percent importovaného plynu pochádza z Ruskej federácie. Po schválení Energiewende v Nemecku sa ich závislosť začala zvyšovať. Green Deal bude mať rovnaký efekt ale pre celú EÚ.
Import zemného plynu do EÚ
Aby sa dodržali extrémne emisné požiadavky musí sa prestať využívať uhlie. Najskôr v teplárenstve a pri výrobe elektrickej energii nasledované aj oceliarstvom, ktoré bude vyžadovať výrazne viac elektrickej energii. Pretože Nemecko ovládlo antijadrové hnutie odstavilo už takmer nie len všetky atómové elektrárne, ale prenieslo svoj odpor voči jadru aj na Bruselskú pôdu. V posledných rokoch sa z toho stáva bohužiaľ štandard. Pretože obnoviteľné zdroje energie (ďalej len OZE), ako som neraz vo článku písal nedokážu zabezpečiť dostatok energii musia byť doplnené plynovými zdrojmi. Je tak pravdepodobné, že podiel ruského plynu na importe bude rásť.
Snaha diverzifikovať zdroje plynu boli
Európsky politici po plynovej kríze chceli diverzifikovať energetické zdroje. Bola to veľmi rozumná myšlienka, pretože bez nej nie je možné viesť suverénnu zahraničnú politiku. Pokiaľ Vás môže prerušenie dodávok z jedného štátu priviesť ku kolapsu nemôžete mať s ním rovnocenné postavenie pri vyjednávaní. Vždy budete slabším partnerom.
Závan racionality sa, ale v Európe neudržal, ako to v posledných dvoch desaťročiach začína byť taktiež zvykom. Udalosti na Ukrajine v roku 2014 mali byť pre Európskych lídrov budíček. Okrem diverzifikácie zdrojov plynu sa mala prehodnotiť aj už vtedy platná zelená koncepcia. Napriek Green Dealu, ktorý je tu s nami pár mesiacov sa už roky v tichosti uplatňovali jeho jemnejšie verzie (napríklad emisné povolenky). Do určitej miery je tak len vyvrcholením dlhoročných zelených cieľov.
Jadro nás dnes nespasí
Európa sa rozhodla vzdať uhlia, aby znížila produkciu emisií CO2. Oficiálne má k tomu dôjsť na prelome 20-tych a 30-tych rokov, ale vďaka systému emisných povoleniek to bude pravdepodobne už v polovici 20-tych rokov. Za uhoľné elektrárne je k dispozícii len jediná adekvátna náhrada. Plyn. Jadrová energia aj, keby bola plnohodnotne akceptovaná a postavená na rovnakú úroveň, ako OZE tak pri maximálnej snahe, energiu budú dodávať najskôr v polovici 30-tych rokov pričom to by mali nahradiť len uhoľné elektrárne. Podľa zelených plánov bude, ale dopyt po elektrickej energii výrazne rásť! Ten budú schopné zaistiť až na začiatku 40-tych rokov, ale to len za predpokladu masívnej výstavby zahájenej v najbližších mesiacoch. V najbližších dvoch rokoch by sa tak museli v Európe začať stavať desiatky reaktorov. Európska komisia (ďalej len EK) by musela jadro zaradiť nie ako dočasný zdroj, ale ako plnohodnotný zelený zdroj. Bez ohľadu na to, ale jadro nám v súčasnej situácii nepomôže. Nedokáže nám získať energetickú nezávislosť aj, keby ho zázrakom zelené hnutia, aj EK úplne podporili. Potrebujeme pre začiatok riešenie na najbližšie dva/tri roky.
Sme v neriešiteľnej situácii
Pokiaľ chceme pokračovať v odchode od uhlia podľa plánu bez ohľadu na jadro je jedinou možnosťou v najbližších rokoch plyn. Skoro polovicu ho, ale importujeme z Ruska. Pokiaľ nám Rusko zníži dodávky alebo úplne zastaví prípadne by sme chceli zaviesť extrémne tvrdú sankciu voči Rusku kvôli jeho agresii prerušením, alebo výrazným znížením importu plynu neprežijeme zimu 2022/2023. Ak bude na jar a v lete menej fúkať, ako minulý rok budú musieť nedostatok energie vykryť plynové elektrárne. Mnoho uhoľných elektrární je už uzavretých alebo prestavaných na plynové pričom jadrových je málo. Plynové zásobníky v tejto situácii tak bude prakticky nemožné naplniť.
Sme tak v neriešiteľnej situácii, ktorá mohla byť jedným z dôvodov Putinovej agresii voči Ukrajine. Ako chceme kúriť, svietiť a vyrábať pokiaľ nemáme dostatočné jadrové zdroje, odstavujeme uhlie, OZE nenapĺňajú očakávania a nemáme dostatok plynu? Kde vezmeme energiu? Sem sme sa dostali kvôli Zeleným na čele z Grétkou. Teraz protestujú proti Ruskej agresii voči Ukrajine, ale v ich geniálnych hlavách nepremýšľali nad svojim podielom viny. Pre niekoho to budú možno tvrdé a za vlasti pritiahnuté slová, ale zelení sa správajú ako piata kolóna Kremlu. Ono obviniť ich z toho, že sú de facto agenti Ruska nie je konšpiračná myšlienka, keď si uvedomíte, ako Moskva venovala 95 miliónov dolárov (!) na kampane environmentálnych neziskových organizácii zameraných proti frakovaniu. Teda získavania bridlicového plynu a ropy! Dôvodom bola snaha udržať závislosť Európy na Rusku a globálna cena plynu. Zjavne Moskva obnovila svoju politiku z dôb Sovietskeho Zväzu kedy financovala protijadrové hnutia na Západe. Nemôžem si odpustiť poznámku voči ekologickým aktivistom. Asi všetci svorne bojujú proti dezinformáciám a Ruskej propagande no sami im uverili, pretože podporuje ich naratív. Mimochodom vďaka bridlicovému plynu získavaného frakovaním sa podarilo Spojeným Štátom výrazne znížiť produkciu emisií CO2.
Zdroj: https://thecritic.co.uk/issues/december-2019/the-plot-against-fracking/
Ako, ale z tejto komplikovanej situácii von?
Odkiaľ získať plyn?
LNG
V súčasnosti sa ponúka ako alternatíva LNG, teda skvapalnení plyn. Má to však dva háčiky. Prvým je cena. Tento plyn je tri krát drahší než klasický, čo už tak vysoké ceny by vyhnalo ešte vyššie. Druhý problém je, ale závažnejší. Nie je ho, kde prečerpať. V Európe je málo terminálov takže aj, keby sme ho sem chceli vo veľkom privážať namiesto plynu z Ruska nemáme ho, ako v dostatočnom objeme prečerpať. Ak by sme sa chceli spoľahnúť na LNG museli by sme vo veľkom začať budovať terminály. Tie sa, ale nevybudujú dostatočne rýchlo takže tento spôsob importu môže byť len dočasné riešenie nadchádzajúcich týždňov možno mesiacov. Pokiaľ by sme na ňom chceli niekedy v budúcnosti založiť náš prechod na bezemisnú energetiku je to potenciálne možné a môže čiastočne nahradiť Ruský plyn. Ale dokážu ho Európania zaplatiť?
Plynovody z Afriky
Otvára sám tu druhá možnosť. Pokiaľ chceme naďalej využívať plyn, čo je pre dosiahnutie klimatických cieľov a stability energetickej sieti nevyhnutné, ale nechceme dovážať LNG ostáva nám oprášiť projekty plynovodov z Afriky. Ich výstavba pred pár rokmi z prispením EÚ skrachovala. Nemecko presadilo Nord Stream 2. Africké krajiny na prelome nultých a desiatych rokov hovorili o pozitívnych prínosoch plynovodov pre krajiny. Podľa nich ich výstavba pomôže ekonomickému rozvoju vďaka čomu budú ľudia bohatší a nebudú mať takú ochotu riskovať cestu do Európy. Mohlo by to čiastočne prispieť k riešeniu problémov s migráciou.
Keď nastala v roku 2015 migračná kríza, rok pred tým Rusko anektovalo Krym a rozpútalo vojnu na Donbase a Luhansku a chceli sme smerovať k znižovaniu emisií uzatváraním uhoľných elektrární a teplárni rozumní lídri by začali s prácami na výstavbe plynovodov. Nestalo sa. Až v rokoch 2020 a 2021 sa o nich začalo hovoriť. Stratili sme tak niekoľko rokov. Plynovody, ale majú štyri problémy.
Prvým je doba výstavby. Aj, keď sa majú napojiť na marocký a alžírsky plynovod, ktoré sú napojené na Európu výstavba zaberie roky. Aj, keď sa majú budovať v niekoľkých fázach ich plné využitie je možné predpokladať v najlepšom prípade v druhej polovici 30-tych rokov.
Druhým problémom je jeho financovanie. Samotné Africké krajiny nemajú dostatočné finančné zdroje a Európe pomaly dochádzajú tiež. Pre Green Deal sa síce zobrali obrovské pôžičky no vzhľadom na ich určenie sa z nich asi nebude dať zafinancovať stavba plynovodov. Vzhľadom na zadlženie Európskych krajín je vzatie nových pôžičok diskutabilné.
Tretím problémom sú oblasti kadiaľ majú viesť. Prvý plynovod, ktorý preferuje Alžírsko predstavuje najjednoduchšiu, najrýchlejšiu a najlacnejšiu alternatívu. Tzv. NIGAL sa má viesť z Nigérie cez Niger do Alžírska, kde sa napojí na plynovod, ktorý je súčasťou Európskej sieti. Je to priama cesta no vedie cez komplikované územie. Vyskytujú sa tu rôzne islamistické teroristické skupiny ako Boko Haram alebo Islamský štát. Európske krajiny by v spolupráci s miestnymi vládami museli zabezpečiť jeho bezpečnosť. Laicky povedané potrebovali by sme tam protiteroristickú vojenskú misiu. Tie dnes už zo sveta prakticky zmizli. Druhou variantov je tzv. NMGP, ktorý má dve subvarianti – námornú a pozemnú. Prechádzať má cez územie Beninu, Toga, Ghany, Pobrežia Slonoviny, Libérii, Sierra Leone, Guiny, Guiney-Bissao, Gambii, Senegalu, Mauretánii, Marokom okupovanej Západnej Sahary a v Maroku by sa napájal na Európsku sieť. Jeho výstavba je pomalšia, nákladnejšia zložitejšia a drahšia no hlavne námorná subvarianta je výrazne viac bezpečnejšia než NIGAL.
Plánovaná trasa ropovodu NIGAL
Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/TransSaharan_gas_pipeline#/media/File:Gas_pipelines_across_Mediterranee_and_Sahara_map-en.svg
Plánovaná trasa ropovodu NMGP
Zdroj https://constructionreviewonline.com/project-timelines/nigeria-morocco-gas-pipeline-project-and-all-you-need-to-know/
Štvrtým problémom je kapacita dodávok a rast spotreby. Podľa plánovanej kapacity oboch plynovodov by pri spotrebe plynu v Európe pred pandémiou znížili závislosť na Ruskom plyne asi o polovicu. To je veľké číslo, ale v kontexte zelených plánov je diskutabilné keďže rast dopytu po plyne bude rásť. Musíme, teda postaviť oba, aby sme znížili závislosť na Rusku.
Je otázkou prečo sa plynovody nezačali budovať po plynovej kríze pokiaľ prvotné návrhy ropovodu NIGAL sú z roku 2002. Pravdepodobná odpoveď má dve časti. Prvou je Európsky idealizmus po konci Studenej vojny. Druhou temnejšou a konšpiračnejšou je vplyv Ruska. Nie je žiadnym tajomstvom koľko význačných Európskym politikov po konci svojej kariéry vstúpilo do služieb ruských firiem. Ich symbolom sa stal bývalý socialistický Nemecký spolkový kancelár Gerhard Schröder, ktorý je predsedovu dozornej rady spoločností Nord Stream a Rosněfť. Bývali politici v službách ruských firiem mohli využívať svoj vplyv a aktívni politici mohli robiť politiku tak, aby získali podobné dobre platené miesto. Nie je to korupcia v pravom zmysle slova, ale veľmi efektívny lobing ohrozujúci, ale bezpečnosť Európy. Je zarážajúce, že bez problémov funguje už roky.
Ako ste pochopili plynovody z Afriky pre nás nie sú v najbližších rokoch riešením znižovania závislosti na plyne z Ruska. Ani LNG ním nie je hoc nám v najbližších mesiacoch pomôže prečkať najkritickejšie obdobie. Okrem nedostatočnej infraštruktúry je to hlavne jeho vysoká cena, ktorá bráni, aby sa stal plnohodnotnou náhradou ruského plynu. Nejde len o ceny pre domácnosti, ale aj pre priemysel, ktorý prestane byť vo svete konkurencieschopný. Plynovody z Afriky aj po ich stavbe nás nedokážu zbaviť úplne závislosti na Rusku len ju znížiť pokiaľ v Európe bude silný odpor voči jadru.
Zrušme odchod od uhlia
Každému racionálne uvažujúcemu človeku musí byť jasné, že sa v najbližších rokoch bez Ruského plynu nedokážeme zaobísť no môžeme ju aspoň znížiť. Preto musíme zrušiť odchod od uhlia. V najbližších rokoch minimálne nesmieme uzatvárať žiadne uhoľné elektrárne a teplárne ani ich finančne likvidovať. Vzhľadom na bohaté zásoby uhlia by sme sa vážne mali začať baviť o čiastočnej obnove ťažby a výstavby uhoľných elektrární. Pomohlo by nám to získať dôležitú energetickú nezávislosť. Už sme podobnú situáciu zažili v 70-tych rokoch počas ropných šokov. Od 50-tych rokov uhlie umieralo, pretože ropa bola lacná, a tak sa využívala aj pri výrobe elektrickej energie. Lenže politika ropných štátov viedla v Európe k renesancii uhlia a podporila vznik prvých OZE. Samozrejme tento postup má jeden zásadný háčik. Napríklad Nemecko fakticky zlikvidovalo infraštruktúru, ktorú by sme museli znovu budovať. To predstavuje ekonomický aj časový problém.
V súčasnej dobe najschodnejšou cestou bude zastavenie ďalšieho útlmu ťažby uhlia, odstavovania uhoľných elektrární a teplární, naštartovanie elektrární na mazut, zrušiť alebo výrazne reformovať systém emisných povoleniek, v ekonomicky znesiteľnej úrovni využívať LNG pre zníženie množstva dovážaného plynu z Ruska a zvážiť možnosť prestavby pôvodne uhoľných elektrárni prestavaných na plynové znovu na uhoľné. Za nimi by malo nasledovať zafinancovanie plynovodov z Afriky, podporiť prieskum a ťažbu bridlicového plynu v Európe, masívne investovať do jadra, maximálne využiť potenciál bioplynu, podporiť stavbu OZE v oblastiach, kde majú ideálne klimatické podmienky a získať vplyv v štátoch, kde sa pre ne ťažia suroviny, aby sme neboli závislí od Komunistickej Číny.
Pokiaľ v Európe postavíme energetiku na jadre, obnoviteľných zdrojoch, plyne dodávaného cez dva Africké plynovody doplnených o bioplyn a LNG budeme na Rusku energeticky nezávislí. Bez väčšieho využívania uhlia po dlhšiu dobu než je plán to však nepôjde. Teda mohlo to tak byť, keby sa po plynovej kríze začali stavať plynovody z Afriky, LNG terminály a vo veľkom bioplynky a jadrové reaktory. Ideológia, lobing, možno korupcia nie len Ruská, ale aj zelená nás priviedli na pokraj priepasti. Našťastie Putin zaútočil teraz nie o päť rokov a my sme Green Deal nezačali realizovať pred desiatimi rokmi, pretože dnes by sme boli úplne vydaní na milosť a nemilosť Rusku.
Green Deal a sankcie ľudia finančne nezvládnu
Pokiaľ Európska komisia a zelený kam mimochodom rátam aj socialistov keďže je ich v realite len ťažko rozlíšiť budú trvať na súčasných cieľoch Green Dealu je dnes úplne istý sociálny kolaps. Rastúce ceny energií, na ktoré ešte nedoľahli ciele Zeleného Údelu len jeho slabších neoficiálnych predchodcov je už dnes ťažko zvládateľná. Po plnom nabehnutí na Green Deal to bude prakticky neufinacovateľné pre bežných ľudí pričom do toho prichádza vojna a nevyhnutné tvrdé sankcie. Tento kokteil nás spoľahlivo zabije. Nejde len o energetiku hoc o nej je toto článok, ale spojenie rastu cien každého aspektu života nie len v dôsledku zelenej politiky, ale aj vojnového konfliktu, ktorý neskončí tak rýchlo sa jednoducho nedá zvládnuť. Už samotná zelená politika by nás doviedla na hranicu bankrotu v spojení s vojnou je bankrot istý. S ním sociálne nepokoje, ktorých dôsledky nechám na Vašej predstavivosti. Ich malú ochutnávku v podobný žltých viesť máme ešte všetci v živej pamäti.
Green Deal je dnes absurdný
Myslím, že každému mysliacemu človeku v dôsledku vojny príde zelená politika EK ako smiešna a absurdná. Rusko je náš nepriateľ a len ťažko ho prinútime znižovať emisie CO2. Komunistická Čína je náš súper, ktorého cieľom je stať sa prvou svetovou superveľmocou a rozhodne sa toho cieľa nevzdá kvôli Gréte. India, ako ďalší významný producent CO2 potrebuje držať krok s Komunistickou Čínou. Jej hlavným nepriateľom. Nie je reálne, aby kvôli znižovaniu emisií CO2 spomalila alebo zastavila svoj rast, a teda schopnosť držať krok s Komunistickou Čínou a jej podporovaným Pakistanom. Západ by na ňu nemal naliehať, aby znižovala emisie, pretože pre nás bude dôležitý partner pri súperení s Komunistickou Čínou. Zničiť diplomatické vzťahy kvôli Gréte a jej podobným naivným idealistom slušne napísané by bolo prejavom totálneho idiotizmu vedúceho k porážke Európy. Spojené Štáty budú potrebovať všetky kapacity, aby dokázali konkurovať Komunistickej Číne. Menší no významní producenti, ako napríklad Japonsko, Pakistan, Turecko alebo Brazília vzhľadom na vývoj situácie nebudú mať prioritu v zelenej transformácii.
Aký zmysel pre Európu je v dodržiavaní zelených cieľov v novom svete? Pokiaľ ich nikto nebude reálne dodržiavať prečo má Európa vykrvácať, keď si svet znižovanie emisií ani len nevšimne??? Rusko ukázalo jednu vec, ktorú som už v niektorom staršom článku naznačil. Môžeme tu byť krásne zelení, ale pokiaľ na nás pošlú tanky je nám to k ničomu. Zákonitosti v medzinárodných vzťahoch sa nemenia. Európa za posledné roky vážne ohrozila svoju bezpečnosť, keď kvôli systému emisných povoleniek sa niektoré podniky presunuli hlavne do Ázie, pretože emisné náklady by buď nedokázali finančne utiahnuť alebo je ich dosiahnutie fakticky nereálne. Neboli to, ale hocijaké podniky. Mnohé z nich sú nepriamo dôležité pre výrobu zbraní .Pripomína to trochu situáciu Británie na začiatku prvej svetovej vojny, keď khaki farbu pre uniformy vojakov vyrábali v Nemecku, ktorému vyhlásili vojnu po porušení neutrality Belgicka. Tento priemysel sa musí vrátiť k nám! Za súčasnej situácie to, ale nepôjde.
Vráťme sa späť na zem
Dúfam, že v Európe končia časy politikov typu Franse Timmermanse, ktorý reálne vyhlásil, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu kvôli odvráteniu pozornosti od klimatickej krízy. Títo ľudia nás doviedli na okraj priepasti, pretože sa nepozerajú na svet realisticky, ale ideologicky. Putin chce obnoviť Sovietsky Zväz alebo skôr Cársku ríšu a ich niekdajšiu silu, veľkosť a slávu. Myšlienka na klimatickú krízu ak ju Putin niekedy mal bola na poslednom mieste. Títo ľudia sú mimo realitu podobne ako feministky, ktoré inváziu majú za prejav patriarchátu.
Zdroj: https://echo24.cz/a/SFKbp/eurokomisar-sokuje-putinuv-tlak-je-manevr-jak-odvratit-pozornost-od-klimaticke-krize
Je mi jasné, že zajtra neprídu s vyhlásením, v ktorom predstavia podporu výstavby desiatok jadrových reaktorov, ťažbu bridlicového plynu v Európe, menší a dočasný návrat k uhliu, zrušeniu alebo výraznému prehodnoteniu systému emisných povoleniek a celkovej reforme cieľov Green Dealu. Dúfam, ale v ich pomalé kroky týmto smerom. Mierny optimizmus vo mne vyvolal Nemecký minister hospodárstva za stranu Zelených Robert Habeck, ktorý uvažuje nad pokračovaním prevádzky jadrových elektrární a dokonca aj uhoľných! Samozrejme nesmieme rezignovať na ochranu životného prostredia, ktorá nás, ale nesmie stáť ekonomickú silu, z ktorej vychádza vojenská. Slniečkový prístup sveta bez zbraní je síce pekný no Putin jasne ukázal, že je to len krásna predstava. Ekonomika musí byť schopná zabezpečiť nie len dobrý život občanom, ale zabezpečiť financovanie veľkej a modernej konvenčnej armády, ktorú v najbližších rokoch budeme potrebovať. Vráťme sa nohami na zem a spravme z Green Dealu Real Deal.
Pridať komentár