Na sociálnych sieťam vrátane môjho youtubového kanálu sa stretávam so snahou ospravedlniť alebo bagatelizovať Ruskú inváziu na Ukrajinou. Od názoru, podľa ktorého za inváziu vlastne môže NATO cez snahu stáť mimo, pretože Ukrajina nie je naša vec po obhajobu Ruských krokov. Bohužiaľ ľudia, ktorí prezentujú tieto názory a ich jednotlivé varianty by boli na samostatný článok nechápu hlavný rozmer, ktorý ma vedie k podpore Ukrajiny.
Moja podpora Ukrajiny v konflikte s Ruskou federáciou sa nezakladá na transatlantickom spojenectve, teda prozápadnej a prounijnej orientácii ani na základe podpory šírenia demokracie, ale je založená na čisto sebeckých záujmoch založených na reálpolitike a obhajobe štátneho záujmu malej krajiny (nejedná sa len o Slovensko, ale každú menšiu krajinu kam radím aj Českú republiku).
Nejde len o samotný útok voči Ukrajine. Aj keď je hrozné pozorovať zábery z Európskej krajiny, v ktorej sa toto deje najdôležitejšie pre nás na konflikte je niečo iné. Tým je spochybnenie územnej integrity štátu, práva na existenciu štátu, národnej identity a pôda pre nové konflikty vo svete.
Spochybnenie územnej integrity štátu
Vo svete sa po skončení druhej svetovej vojny v medzinárodných vzťahoch ustálilo pravidlo, podľa ktorého nie je možné meniť hranicu štátu vojenskou silou ani nátlakom. Zmena hraníc alebo spojenie dvoch štátov jeden resp. jeho rozdelenie je možné len po vzájomnej dohode strán. Prvým vážnejším narušením princípu bolo vyhlásenie a uznanie nezávislosti Kosova väčšinou sveta. V tomto prípade však jeho územie nebolo pripojené k druhému štátu, ktorý by viedol voči Srbsku vojnový konflikt. Albánsko neposlalo tanky na Belehrad, aby si prisvojilo Kosovo. Taktiež sa skoro desať rokov na pôde OSN riešil status krajiny na rozdiel od Krymu pričom na základe rozhodnutia súdu v Haagu Kosovo nemôže slúžiť ako precedens kvôli genocídnej politike Slobodana Miloševiča. Dôvody rozdielu oboch prípadov sú na hlbšiu analýzu.
Skutočným zbúraním pravidiel v medzinárodných vzťahoch prišlo v roku 2014 a dovŕšilo sa v posledných dňoch. V roku 2014 bolo vojenskou silou územie jedného štátu OSN anektované druhým štátom OSN. To bol bezprecedentný krok aj z ďalšieho dôvodu. Rusko je stálym členom BR OSN a je jadrovou mocnosťou. Veľmoc s jadrovými zbraňami za pomoci hrubej sily anektovala územie slabšieho a menšieho štátu! V posledných dňoch uznalo nezávislosť Donecka a Luhanska čím znovu narušila územnú integritu štátu. Aby toho nebolo málo na krajinu vojensky zaútočila. Vrátila tak do medzinárodného systému princíp práva silnejšieho. Kto je silnejší môže si zobrať, čo chce. Tento vývoj prináša pre malé a stredne veľké štáty chmúrnu víziu budúcnosti.
Obhajovať tak dnešné kroky Ruskej federácie znamená podporovať spochybnenie územnej integrity každého štátu. Predovšetkým pre krajiny so spornými teritóriami alebo históriou zaťažených území tento krok vedie k ohrozeniu ich bezpečnosti.
Zjednodušene a ostro napísané ľudia, ktorí obhajujú kroky Ruska proti Ukrajine sú bezpečnostným rizikom pre krajinu. Bohužiaľ, ako vidím nie len na sociálnych sieťach tento rozmer konfliktu ľudia na Slovensku úplne ignorujú a neuvedomujú si aké dôsledky to v najbližších rokoch môže pre krajinu mať. Najviac zarážajúce je to pri ľuďoch hlásajúcich sa k vlastenectvu nehovoriac o nacionalistoch.
Spochybnenie štátnosti
Putin vo svojom prejave okrem spochybnenia územnej celistvosti Ukrajiny spochybnil aj jej štátnosť. Hneď niekoľko krát. Podľa neho je to krajina, ktorú vytvoril Lenin z historických oblastí Ruska. Je bez vlastnej histórie štátnosti a vládnu jej zločinci. Tieto slová ma preniesli do 38. Hitler pri snahe rozbiť Česko-Slovensko argumentoval podobne je to štát, ktorý nemá legitimitu, pretože nemá historickú štátnosť, utláča Nemcov a vládnu mu teroristi. Okupáciu našej krajiny ospravedlnil ochranou nemeckojazyčného obyvateľstva. Po pár týždňoch sa pridalo Maďarsko s ochranou madarskojazyčného obyvateľstva.
Očakával by som nie len od ľudí, ktorí sa označujú za vlastencov, ale hlavne nacionalistov vlnu kritiky proti Putinovi a demonštrácie pred Ruskou ambasádou. Namiesto toho od nich počúvam spochybňovanie Ukrajinskej štátnosti v duchu Putina! Spochybňujú tak aj vlastnú štátnosť za ktorú údajne bojujú.
Ukrajina má skutočne pozoruhodný územný vývoj.
Tradícia jej štátnosti je v niečom podobná Slovenskej a to by mali dobre počúvať/čítať naši hlasní vlastenci a nacionalisti. Ukrajina odvodzuje svoju historickú štátnosť od Kyjevskej Rusi. Štátneho útvaru, ktorý zanikol v 12.storočí. Slovensko ju odvodzuje od Veľkej Moravy ktorá zanikla na začiatku 9.storočia. Až do konca prvej svetovej vojny bola väčšina územia Ukrajiny súčasťou rôznych štátnych útvarov. Prvý samostatný štát vyhlásila v roku 1917, ale ten dobyli Soviety a stali sa súčasťou ZSSR. Slovensko bolo stabilne stáročia súčasťou Uhorska než v roku 1918 vzniklo Česko-Slovensko. Po konci studenej vojny Slovensko aj Ukrajina vyhlasujú suverénne štáty. Od Kyjevskej Rusi odvodzujú svoju štátnosť ešte dve krajiny Bielorusko a Rusko. Od Veľkej Moravy Česká republika. Lenže Rusko sa odmieta deliť o historické dedičstvo. Pretože podľa Ruska len ono je jediným dedičom Kyjevskej Rusi je Ukrajina vlastne Rusko. Niečo ako, keby v Prahe vyhlásili, že Slovensko je vlastne Česko a Slovensko je len produkt Maďarskej propagandy. Myslím, že ste pochopili aj v tejto skratke problém, ktorý prináša pre Slovensko obhajoba Putinových slov o Ukrajinskej štátnosti. Samozrejme nie len pre Slovensko, ale aj ďalšie krajiny v Európe alebo vo svete.
Z hľadiska medzinárodného práva je, ale vo svojej podstate úplne irelevantné, ako vznikli hranice pokiaľ sú medzinárodne uznávané. To, že Katarína Veľká pripojila dnešnú juhovýchodnú Ukrajinu k Ruskej ríši a do roku 1917 bola rozdelená do niekoľkých gubernií je pre dnešný svet úplne irelevantné. Pokiaľ na tomto základe chce niekto ospravedlňovať inváziu a zmenu hraníc spochybňuje celý súčasne platný medzinárodný systém a vracia nás do 18. a 19. storočia kedy platilo právo silnejšieho. Slovenské hranice tak nie sú pevné a nemenné. Pokiaľ ich silnejšia krajina bude chcieť zmeniť môže ich zmeniť, pretože má na to silu a na žiadne medzinárodné právo a garancie sa nebudeme môcť Slovensko odvolávať, pretože nič také nebude. Skutočne chcete návrat takéhoto sveta?
Mimochodom každá štátnosť je vlastne historická alebo nehistorická, pretože niekde musel byť rok nula. S pribúdajúcimi rokmi sa tak z krajiny bez historickej tradície štátnosti stáva krajina s historickou tradíciou štátnosti.
Spochybnenie Ukrajinského národa
Okrem spochybnenia práva na štát priniesol Putin aj ďalšie spochybnenie. Tentoraz spochybnenie samotnej existencie ukrajinského národa. Ukrajinci sú vlastne Rusi a ukrajinčina je dialekt ruštiny. Takže Slováci sú Česi a slovenčina je len dialektom češtiny. Keď počujem od najväčších obhajcov slovenského národa názor, podľa ktorého sú ukrajinci vlastne Rusi neviem či sa mám smiať alebo plakať. Neviem či sú len taký hlúpy alebo ideologicky sfanatizovaní.
Dôsledky pre medzinárodní poriadok
Bohužiaľ ľudia obhajujúci Ruský útok, uznanie separatistických republík a anexiu Krymu si neuvedomujú aj ďalšie veci. Zmienené dôvody mojej podpory Ukrajine budú nevyhnutne viesť k rastu konfliktov vo svete. Putin totiž svetu ukázal jednu vec. Po desaťročiach je možné meniť hranice hrubou silou a získať územie a vplyv. Mnohý z Vás asi nevedia koľko je vo svete sporných území alebo území zaťažených históriou kam patrí aj Slovensko. Pretože jeho južné hranice nie sú historické, ale umelé nakreslené na mierovej konferencii vo Versailles v roku 1919 a 1920.
Ruská politika tak vytvorila pôdu napríklad pre Komunistickú Čínu, Pakistan, Irán, Severnú Kóreu, ale aj aspoň formálne spojenecké Turecko plus mnoho ďalších krajín. Od konca 90-tych rokov počet konfliktov výrazne poklesol. Klasické ozbrojené strety boli prakticky minulosťou. Ráno 24.02.2022 sme sa, ale prebudili do sveta, v ktorom konflikty budú neustále pribúdať. Jedinou možnosťou, ako tomu predísť resp. znížiť tento negatívny vývoj je tvrdá odpoveď Rusku. A to ako uvalenie tvrdých sankcií voči nemu tak vyzbrojenie Ukrajiny. Svet musí vidieť, že agresia neostane bez tvrdej reakcii, pretože náklady nesmú byť nižšie než zisky. Pokiaľ autokratické a totalitné štáty uvidia, že si Rusku mohlo zobrať rozsiahle územia a vyhlásiť fakticky protektorát nad zvyškom krajiny bez závažných dôsledkov bude ich to prirodzene motivovať k nasledovaniu Ruskej cesty.
Moja podpora Ukrajiny tak vychádza z niekoľkých dôvodov. Asi najdôležitejší dôvod som poskytol v závere článku. Vo svete je príliš veľa štátov, ktoré sa môžu prípadným Ruským úspechom inšpirovať. To bude viesť k masívnemu rastu konfliktov a destabilizácii medzinárodného systému. Plynule na to nadväzuje obrana územnej celistvosti štátu. Právo na existenciu štátu a predovšetkým národa je špecifický dôvod podpory Ukrajiny, ktoré práve na Slovensku by mali stáť na rovnakej úrovni ako zmienené prvé dva. Ukrajinku a Ukrajincov podporujem kvôli Slovensku a Slovákom.
Keď už aj najväčší zástancovia Putina sa postavili na stranu Ukrajiny myslím prezidenta ČR Zemana, ktorý Putina nazval šialencom, ale do určitej miery by sme sem mohli zaradiť, aj Orbána a ďalších zaráža ma postoj mnohých politikov na Slovensku. Ony hovoria o suverenite, ale pred hrozbou kľaknú na kolená, podriadia sa a suverenitu odovzdajú komukoľvek. Nie sú dedičmi Štúrovcov, legionárov, partizánov, pretože sú zbabelci. Prosím skúste premýšľať nad tým, čo sa deje na východe.
Pridať komentár