Pri písaní posledného blogu ma vôbec nenapadla možnosť problematiky hraníc Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Akosi prirodzene som predpokladal uznanie republík v ich dnešných hraniciach, teda mieste, kde dnes prechádza frontová línia. V skutočnosti podľa hovorcu Putina Dmitrija Peskova ich uznali v hraniciach, ktoré si stanovili v dobe vyhlásenia nezávislosti, teda celé územie Doneckej a Luhanskej oblasti. Niečo ako naše kraje. Nad väčšinou územia oblastí, ale drží kontrolu vláda v Kyjeve pričom nad niektorými nikdy ani kontrolu nestratila.
Začne Rusko územia „oslobodzovať“?
Musíme sa preto pýtať, čo bude ďalej? Miestopredseda parlamentu luhanských separatistov Dmitrij Chorošilov vyzýva vládu Ukrajiny aby sa stiahla z „okupovaných“ území inak prijmú kroky, ktoré obnovia územnú celistvosť republiky. Môžeme to chápať ako hrozbu ozbrojenej akcie. Prirodzene sa nám ponúka možnosť Ruskej intervencie. Jej jednotky už sú na území oboch republík. Mohli by tak zaútočiť na ukrajinskú armádu v „osloboditeľskom“ duchu. Ony predsa neútočia na Ukrajinu, ale len „oslobodzujú“ územia Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky od okupácii Ukrajiny. V podstate by sa jednalo o variantu Bidenovho „menšieho nepriateľského vpádu“. Ja osobne, ale nepredpokladám takýto postup Ruska. Pred svetom by takto ospravedlnená akcia bola na rovnakej úrovni ako priama agresia voči Ukrajine. Bolo by ju tiež zložitejšie využiť pre propagandistické účely pričom by mohla mať nepriaznivé dopady aj na verejnosť v samotnom Rusku.
Za Rusko budú krvácať muži z Donecku a Luhansku
Ďaleko lákavejšou formou ktorú je možné veľmi dobre využiť propagandisticky na sociálnych sieťach je „osloboditeľská“ operácia za využitia armád oboch separatistických republík. Rusko ich už osem rokov vyzbrojuje pričom dnes ich už môže vďaka oficiálnemu uznaniu vyzbrojiť modernými a ťažkými zbraňami. S nimi môžu zaútočiť na ukrajinské pozície a postupne dobýjať územia, ktoré vyhlásilo za svoje. Za ich postupom môžu nasledovať ruské tanky zabezpečujúce „mierovú“ misiu fakticky znemožňujúce Ukrajine získať znovu suverenitu nad územiami dobitými separatistami. Keby sa o to pokúsila dostala by sa nevyhnutne do stretu s ruskou armádou. Rusko by tak Ukrajinu mohlo prezentovať ako „agresora“ pretože vystrelila na ruskú armádu ako prvá. Pochopiteľne väčšina sveta tomu neuverí, ale to nie je dôležité, pretože to zaberie na verejnosť doma a cez sociálne siete na niektorých ľudí v strednej a východnej Európe čím narážam napríklad na ľudí okolo poslanca Ľuboša Blahu. Prostredníctvom nich bude možné rozkladať niektoré štáty. Postupne sa niektoré môžu znovu dostať do Ruskej sféry vplyvu keďže sa nám vracia Brežnevoský duch.
Putin si nemôže dovoliť veľké straty na životoch
Tento postup má pre Putina jeden veľmi dôležitý no cynický benefit. Do Ruska sa nebudú vracať mladí muži po tisícoch v rakvách ale boj vybojujú a budú v ňom umierať mladí muži z Donecku a Luhansku. Putin a velenie ruskej armády majú v živej pamäti skúsenosti z postojov verejnosti (predovšetkým ruských matiek) k veľkým stratám mužov v prvej a druhej vojne v Čečensku. Tisíce možno desaťtisíce mŕtvych mladých mužov vo vojne by privideli súčasný režim pravdepodobne k pádu skôr než roky Navaleného protestov.
Novorusko ako cieľ?
Pokiaľ sa ešte vrátime k ofenzíve separatistov tak je otázkou či by sa zastavili na hraniciach oblastí. Keď vyhlásili nezávislosť hovorili o „oslobodení“ Kyjeva alebo budú budovať Novorusko takže ich pozornosť sa zameria na Charkov, Cherson a Záporožie. Moskva tak môže ich vyzbrojeným získať veľa bez toho aby sa sama oficiálne na akýchkoľvek operáciách podieľala, pretože ich armáda nebojuje len „chráni“ ľudí pred Ukrajinskými „fašistami“.
Uznanie nezávislosti Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky v hraniciach, ktoré výrazným spôsobom presahujú ich dnešnú rozlohu je krok, ktorým Moskva získala nespočet možností.
Pridať komentár