Po blogu kritizujúcom dnešné snahy zelených prejsť na bezemisnú energetiku by som rád predstavil môj názor na ňu. Aj keď z mnohých ste mohli nadobudnúť dojem že som ako Funès z filmu Jeden hot a druhý čehý tak skutočnosť je presne opačná. Možno niekoho sklamem ale s myšlienkou prechodu na bezemsinú energetiku súhlasím.
Nie kvôli planéte, ale ľudom. Využívanie uhlia, plynu a ropy pri získaní elektrickej energii a tepla uvoľňuje do ovzdušia zdraviu škodlivé látky nie len CO2. Pokiaľ by sme ich nahradili zmenší sa ich koncentrácia čím sa prispeje k zlepšeniu zdravia občanov. Tento prechod by mal podporovať asi každý človek a vláda pre ľudí. V tejto oblasti prakticky so zelenými v spore nie som. Naopak sme v súlade čo môže znieť tak trochu zvláštne.
Kompromis je nevyhnutný
Kde sa ale rozchádzame je realizácia, ktorá musí byť uskutočniteľná v rámci súčasne dostupných technológií nie teoreticky dostupných v budúcnosti. Teda musíme byť schopný zabezpečiť dostatočne veľké, dostatočne stabilné a cenovo dostupné energie ktoré budú mať minimum negatívnych externalít. Chápem, ako budú moje nasledujúce slová pre zelených citovo krehkých ľudí kruté ale musíme na jednej strane vážiť počty úmrtí a vážnych ochorení spôsobenými fosílnymi zdrojmi a na druhej strane počty úmrtí a vážnych ochorení spôsobených malými, nestabilnými a cenovo nedostupnými energiami. Pretože pokiaľ odstavíte uhoľnú elektráreň bez adekvátnej náhrady komu tým prospejete? Ľudom istotne nie.
Pretože chcem, aby sme prešli na bezemisnú energetiku ktorá pomôže ľuďom ale aj prírode musím spraviť kompromis. Veľkým fanúšikom jadra osobne nie som. Nesie v sebe mnohé riziká z ktorých najvýznamnejším je zlyhanie ľudského faktoru no opäť musím vážiť riziká a prínosy. Koľko ľudí umrie alebo bude trpieť vážnymi ochoreniami pri používaní uhlia, plynu a ropy v energetike v porovnaní s haváriou jadrovej elektrárne, ktorá môže nastať s pravdepodobnosťou x ku y? Za mňa vyhráva jadro. Pokiaľ ale pre Vás jadro prehráva nemôžete pri dnešnej technologickej úrovni bohužiaľ premýšľať o prechode na bezemisnú energetiku.
Negatívne externality
Z toho vyplýva aj potreba zamyslieť sa nad negatívnymi externalitami. Pred pár dňami som videl memečko na facebookovej stránke Green New Deal v ktorom sa vysmievajú ľudom kritizujúcich veterné turbíny za ničenie vzhľadu krajiny, pretože sú škaredé. Zaplakal som nad autorovou logikou. Uhoľná baňa zdevastuje krajinu v okolí a pokazí aj estetiku krajiny to je pravda. Samozrejme je to aj ďalší dôvod k opusteniu uhlia no autor vtipu pozabudol na negatívne externality OZE. Samotné zhyzdenie krajiny veternými turbínami je relatívny pojem. Niekde sa my vôbec nepáčia ale keď cestujem cez Dolné Rakúsko tak si výhľad vychutnávam pretože za mňa osobe do miestnej krajiny perfektne zapadajú (až na pár výnimiek). V okolí Bratislavy, dolnej Nitry, Komárna alebo Břeclavy by pre mňa osobne vytvárali peknú estetiku krajiny. V Štajerských horách ale estetiku krajiny už vyslovenie kazia. To ale nie je najväčší problém. Pokiaľ si spomínate na moju kritiku Hojsíka v minulom blogu ohľadom zdrojov nerastných surovín potrebných pre ich výrobu tak uhoľná baňa nám tu devastuje miestu krajinu a ničí výhľad no pre OZE ich potrebujeme hneď niekoľko a na ne nadväzujúcich fabrík. Autor vtipu asi príliš nepremýšľal. Keď som mal 15 rokov tak som mal podobnú ilúziu no postupne ako som sa do problematiky ponáral prišiel som o ňu. Nebola jediná a to je dosť dobrý dôvod prečo by nemali politiku robiť pubertiaci. To len tak mimochodom.
OZE majú veľa negatívnych externalít pretože ich nároky na suroviny sú obrovské. Pokiaľ si to porovnáme s jadrovou elektrárňou tak počas jej prevádzky musíme tri krát obmeniť veterné turbíny alebo solárne panely. Možno zo zlepšenou technológiou len dva krát no jadrovú elektráreň je už dnes možné zmodernizovať a udržať v prevádzke o niekoľko rokov dlhšie čím sa opäť dostaneme na trojnásobok. Pri OZE sa navyše stále hovorí len o budúcich technológiách ktoré dnes nie sú alebo sa len testujú takže ak sa investuje do jadra možno sa násobok zvýši na číslo 4.
Využívať argument recyklácie je problematický pretože stále nie sme schopní dostatočne recyklovať veterné turbíny a solárne panely pričom ani tá najlepšia recyklácia nie je sto percentná. Niektoré recyklačné procesy sú navyše energeticky náročné čo len zvyšuje dopyt no elektrickej energii.
Hovoriť o vývoji nových technológií ktoré to zvládnu lepšie je nesprávne pokiaľ sa pri kritike jadra používa problém vyhoreného jadrového paliva a materiálov z elektrárni, pretože prebieha tiež len vývoj budúceho spracovania jadrového odpadu. O pár rokov možno budeme môcť využiť vyhorené palivo a recyklovať materiál. Možno by sme toho boli schopní už dnes nebyť protestov protijadrových hnutí z 80-tych a 90-tych rokov ktoré prakticky zastavili vývoj čím sme stratili tri desaťročia. Pokiaľ by sme investície smerovali do jadra namiesto OZE možno by jadro bolo dnes oveľa viac efektívne a cenovo dostupné čím by sme boli bližšie bezemisnej energetike, pretože investície a dotácie do OZE nesplnili očakávania. Pokiaľ je to podľa Vás špekulatívne tvrdenie máte pravdu len podobných špekulácií sa dopúšťajú odporcovia jadra z radov zelených hnutí.
Jadro vs. OZE
Zase sme sa dostali do konfliktu jadro vs. OZE. Pri diskusii o bezemesinej energetike to vlastne ani inak nejde pričom vo svojej podstate nie sú protivníci, ale spojenci. Súperov z nich robia len ľudia z Greenpeace, Fridays for Future a podobných organizácií. OZE a jadro sú prirodzení spojenci v prechode na energetiku bez emisií. Teda vo svojej podstate nízkoemisnej pretože úplne bez emisní to ešte stále a v dohľadnej dobe ani nepôjde, ale nebuďme taký detailisti.
Napríklad pokiaľ by som mal dom a nebol by historický tak si urobím prepočet a pokiaľ to bude ekonomicky výhodné inštalujem si nie len solárne panely ale aj malú veternú turbínu ak by to susedom nevadilo. Využíval by som pochopiteľne aj krb/kachle a kúril by som v nich biomasou, teda drevom čo vlastne robí aj môj starý otec od narodenia. V rodinnom dome to ale dáva zmysel vrátane batériového úložiska. Pokiaľ ale na tom chcete sto percente založiť chod vyspelej priemyselnej digitalizovanej spoločnosti snívate sen, ktorý sa v súčasnej dobe nedá realizovať. Možno koncom storočia. Možno sa v tom čase objaví nový zdroj energie o ktorom ani nemáme tušenia.
Každopádne nevyužiť v Dánskom Kráľovstve silu vetra, v prímorských krajinách silu prílivu, na Islande geotermálnu silu, nevyužiť rôzne druhy odpadu a hnoju pre výrobu biomasy a bioplynu je hlúpe. Prečo nevyužiť hnoj pre výrobu bioplynu pokiaľ ho je možné aj naďalej využiť pre zúrodnenie pôdy? Namiesto jedno prínosu tu máme dva. Prečo nechať zhniť odpad po výrobe z piva a nevyužiť ho ako zdroj bioplynu? Pokiaľ ale budeme pestovať na poliach plodiny len kvôli bioplynu sme hlupáci. Tými sme už dnes, keď na poliach pestujeme rastliny pre biopalivá a nie potravu. Len logika sa z nášho sveta znovu vytráca ako to dokazuje nasledujúce tvrdenie: “Radši 80 větrných elektráren než třeba čtyři chladicí věže jaderné elektrárny!”. Lenže osemdesiat veterných turbín nevyrobí z ďaleka toľko energie čo jadrová elektráreň so štyrmi chladiacimi vežami pričom okrem samotných turbín je potrebné pripočítať rozsiahle batériové úložisko aby pokrylo dopyt v dobe, keď dostatočne nefúka, čo kladie nesmierne požiadavky na plochu a suroviny. Vyhľadal som si inštalovaný výkon veternej farmy o ktorej sa hovorilo v relácii. Jedná sa o 480MW pričom inštalovaný výkon jadrovej elektrárni Temelín so štyrmi chladiacimi vežami je 2 168MW! To nepotrebuje žiadny ďalší komentár.
Využívajme preto OZE racionálnym spôsobom a vhodne ich kombinujme s jadrom aby sme dokázali prejsť na bezemisnú energetiku, ktorá je kľúčom pre prechod na bezemisnú čisto techniky nízko emisnú ekonomiku.
Pridať komentár