Minulý týždeň prebehli v Českej republike voľby ktoré priniesli víťazstvo opozície, víťazstvo koalície SPOLU v získaných hlasoch, ale víťazstvo na mandáty pre hnutí ANO a takmer vypadnutie Českej Pirátskej strany zo snemovni. Voľby priniesli síce jasnú väčšinu, ale zastupujúcu menšinu navyše názorovo nekonzistentnú s uplakanými pirátmi, ktorí svoj neúspech zvaľujú na dezinformácie.
Väčšina zmenu nechcela
Na titulkoch mnohých komentárov sme sa mohli dočítať, ako si občania Českej republiky zvolili zmenu. Zmena skutočne prišla no nezvolila si ju väčšina. Pokiaľ sa pozrieme na volebné výsledky a strany, ktoré si boli potenciálne blízke tak ANO, SPD, Přísaha, ČSSD, KSČM a možno aj volebná formácia TSS mali väčšinu platných odovzdaných hlasov voličov! V praxi koalíciu SPOLU a PirSTAN volila menšina no vzhľadom na počet prepadnutých hlasov získali jednu z najsilnejších väčšín (108 mandátov) v histórii samostatnej Českej republiky. Lenže aj počet prepadnutých hlasov je jeden z najväčších takže asi 1/5 voličov nemá žiadnu reprezentáciu v Poslaneckej Snemovni-PS. Víťazstvo tak bolo možné len vďaka zhode náhod. To predstavuje pre stabilitu pravdepodobnej budúcej vládnej koalícii veľký problém, pretože jej politika nemôže priveľmi konfliktná voči záujmom voličov opozičných strán a strán mimo snemovňu. Nanešťastie vyjadrenie predsedníčky Markéty Pekarovej Adamovej a Hayata Okamury (brat Tomia, ale sú si ideologicky vzdialení) nevytvárajú dojem konsenzuálnejšej politiky.
Názorovo nekonzistentná vláda
Pokiaľ aspoň trošku sledujete politiku v Českej republike musí Vám byť zjavný názorový nesúlad nie len medzi pravdepodobnou vládnou koalíciou, ale aj predvolebnými koalíciami. V hodnotových otázkach tu máme minimálne nominálne konzervatívne strany ODS a KDU-ČSL a progresivistických Pirátov, TOP 09 (pôvodne bola zakladaná ako konzervatívna) a STANom, ktorý, ako strana je hodnotovo prázdna, ale jej poslanci prakticky výhradne zastávajú progresivistický pohľad na svet. Z toho plynie malá progresivistická väčšina možných vládnych poslancov. V dobe stále stupňujúcejšej sa kultúrnej vojny (čomu pomáha aj Európska Únia-EÚ) to môže byť závažný problém.
No a zmienená EÚ je ďalším významným štiepiacim faktorom. Okrem ODS sú všetky ostatné vládne strany silne prounijné tzv. eurohujerské vrátane podpory zelenej politiky (okrem europoslancov za ODS všetci z možnej budúcej vládnej koalície hlasovali zaň). U ODS je stále viditeľný rezervovaný postoj v EÚ napriek posunu v posledných rokoch. Navyše v Európskom parlamente sedí vo frakcii ECR (Európski konzervatívci a reformisti jej súčasťou je aj Slovenská SaS) spoločne napríklad s Poľskou vládnou stranou a možný budúci premiér Fiala z ODS sa v minulosti vyjadril pomerne priaznivo o Orbánovi alebo privítal víťazstvo PiS v Poľsku. To je veľmi konfliktný bod ak si uvedomíme ako ostatné strany vnímajú Poľsko a Maďarsko. V ich očiach sú to prakticky ríše zla.
Pred voľbami sa síce v rámci koalície SPOLU dohodla TOP 09, KUD-ČSL a ODS, ako je téma prijatia eura v nasledujúcom volebnom období tabu no PirSTAN malo v programe vstup do ERM II čo je fakticky pred stupeň k prijatiu eura. Žiadna krajina, ktorá sem vstúpila neostala pri štátnej mene (Dánske Kráľovstvo má špecifickú výnimku). ODS je tu v jasnej menšine no v otázke prijatia eura sa môže oprieť o jednoznačne silné odmietavé postoje verejnosti. Je samozrejme otázne či bude schopná robiť skutočne hodnotovú politiku opretú o názorovo pevnú členskú základňu.
Z načrtnutého nám to môže v mnohom pripomínať situáciu na Slovensku kedy vládna koalícia je značne názorovo heterogénna a teda nestabilná. Na rozdiel od Slovenska je tu možné, ale sledovať jeden veľký rozdiel. Medzi predsedami strán tvoriacich koalíciu SPOLU, teda predsedom ODS Fialom, predsedom KDU-ČSL Jurečkom a predsedkyňou TOP 09 Markétou Pekarovou Adamavou funguje chémia. Predseda STANu Raušan pôsobí, ako pomerne konsenzuálny typ človeka a prípadný nesúlad s predsedom Pirátov Bartošom je možné pár mesiacov po voľbách riešiť jednoducho. Vzhľadom na ich počet je možné ich hodiť cez palubu bez ohrozenia väčšiny v Snemovni.
Je, ale otázkou schopnosť vydržať u kormidla celé štyri roky vzhľadom na potrebu vyjednávať konkrétnu realizáciu Green dealu, zvládnuť nastupujúcu ekonomickú krízu spôsobenú Čínskym vírusom a v Európe umocnenú zelenou politikou, ťažko predstaviteľný nárast štátnych výdavkov a stále silnejúcu kultúrnu vojnu. Myslím, že realistický pohľad na pravdepodobnú vládu predstavili tuším v Kecy & politika ako vládu na cca 2 roky slúžiacu k deakrofertizácii štátu.
Najkonzervatívnejšia Poslanecká snemovňa?
Na českej verzii denníku N sa objavil článok o zvolení najkonzervatívnejšej snemovni v histórii. Okrem definičného problému toho, čo považujú za konzervatívne názory, pretože je ťažko predstaviteľné ako v snemovni zvolenej napríklad v roku 1996 alebo 2002 by v kultúrno-etických otázkach zastávali poslanci názory napríklad denníka N je aj potreba reálneho pohľadu na zvolené strany hnutia a nie len na to, ako sa deklarujú. Ako som už písal vyššie ODS a KDU-ČSL sú minimálne nominálne konzervatívne politické strany. K nim je potrebné pripočítať časť poslancov z hnutí ANO a v kultúrno-etických otázkach aj poslancov z SPD. To predstavuje v lepšom prípade asi polovicu snemovni s konzervatívnymi názormi, ale len v kultúrno-etických otázkach. To je ešte paradoxne málo vzhľadom na dlhodobé výskumy názorov v spoločnosti.
Piráti mimo hru
Asi najväčším prekvapením volieb je výsledok Českej Pirátskej strany, ktorá zo svojich obhajovaných 22 mandátov obhájila štyri pričom nimi vedená koalícia získala 37 poslancov. Tento fatálny neúspech bol pravdepodobne nevyhnutní a vedie ma k tomu niekoľko dôvodov.
Prvým dôvodom je spojenie sa so stranou Starostové a nezávislý-STAN. Ako už z názvu vyplýva ich kandidáti sú prirodzene regionálne silní hráči (Podobné to bolo aj v koalícii SPOLU kedy KDU-ČSL získala nadštandardné zastúpenie, pretože je hlavne na Morave silne regionálne ukotvená). Spolu s tým im pomohol, aj menší počet kandidátov nominovaných stranou STAN. Preferenčné hlasy sa tak mohli koncentrovať u menšieho počtu kandidátov.
Druhým dôvodom je konanie samotnej strany a výroky jej poslancov, členov a priaznivcov. Voľby neprehrali vymyslené dezinformácie. Tých pár, ktoré napríklad vyvracal pán Cemper sa aj tak šírili väčšinou v izolovanom svete v ktorom žiadny voliči Pirátov alebo STANu nie je. Takže na priemerného voliča váhajúceho nad svojou voľbou nemali vplyv. Stačilo čítať pirátske fórum, počúvať poslancov strany, sledovať ich konanie a dôvody prečo poslať Pirátov mimo snemovňu sa ponúkali samé. Veď stačí spomenúť vskutku bizarný spor o zmrzlinu. Pre ľudí, ktorí nevedia o čo sa jedná tak v kampani chcela koalícia PirSTAN ponúkať zmrzlinu a z prieskumov vyšiel, ako najpopulárnejší nanuk Míša lenže ten nevyhovel ideologickým požiadavkám keďže podľa má mať vysokú uhlíkovú stopu. Jeho náhrada rakytníkový nanuk bez cukru obsahuje veľké množstvo umelých sladidiel, ktoré mohli spôsobiť hnačky takže ako ideologicky vhodný kompromis sa zvolil jahodový sorbet. Červená farba bolo asi kúzlo nechceného no jasne Piráti ukázali, kde majú vôľu občanov pokiaľ sa to nezhoduje s ideológiou.
Dobrému obrazu neprospel ani dnes už bývalý poslanec Profant a jeho slová o konzervatívnych bielych páprdoch väčšinovo inklinujúcich k fašizmu v reakcii na odmietnutie manželstva pre všetkých, výrok europoslanca Peksu o ODS zaraďujúc ju medzi strany fašistické, zmena Mladých Pirátov na gendrovo neutrálne Mladé Pirátstvo a výrok autora tejto zmeny o tom že šnupe komunizmus, návrh pražského piráta Tomáša Kaplera o zdanení nadmerných metrov štvorcových, rozhovor predsedu Bartoša na E15 o zavádzaní nových nie len ekologických daní a ich zvyšovanie alebo starší rozhovor poslanca Ferjenčíka o podpore mnohoženstva, ktorý Orweliánsky zmizol z internetu spoločne s legendárnym transparentom europoslankyne Gregorovej „Chceš prcat“.
Samozrejme nesmieme zabudnúť na tzv. najväčšiu dezinformáciu o zdanení nehnuteľností vedúcej v praxi k znárodneniu. Tento návrh bol súčasťou článku, ktorý vyšiel na Pirátskych listoch ktoré sú oficiálne online noviny Českej Pirátskej strany. V úvode článku sa nachádza poznámka na základe ktorej sa nejedná o oficiálny názor strany a nie je súčasťou programu. Pokiaľ pominieme fakt, ako poznámka bola napísaná až dodatočne tak pokiaľ niečo vyjde v straníckych novinách minimálne to nie je v úplnom rozpore s jej názormi. Predsa nikomu nechcú Piráti tvrdiť, ako sa stranícke noviny pokúšajú o nezávislosť. Nepomohol tomu ani tweet poslanca Kopřivu k referendu o vyvlastnení bytov v Berlíne.
A nesmieme zabudnúť na situáciu v Prahe, kde vládne Pirátsky primátor Hřib. Rozkopané ulice, cyklopruhy aj tam, kde nedávajú zmysel alebo komplikujú bezpečnú dopravu, slová o návrhu zdaniť prázdne byty, dosadzovanie svojich ľudí na pozície namiesto odborníkov namiesto proklamovaným sľubom alebo biedny boj s korupciou a transparentnosťou, ako ukázalo napríklad priraďovanie IT zákaziek viedlo k zaujímavej zhode poslanca s TOP 09 s poslancom za hnutí ANO v podcaste na info.cz.
Nemôžeme sa potom čudovať prečo pirátska loď šla ku dnu. Stačilo čokoľvek z uvedeného a ono je toho o dosť viac a zakomponovať to do svojej kampani pričom ako je to v politike bežné zveličiť to. Navyše ak predseda Bartoš resp. Piráti a časť novinárov narieka nad tým že to nemali v programe a sú to len názory členov a priaznivcov malo by im to vadiť aj pri ďalších stranách a hnutiach. Nechcem sa vôbec zastávať obskúrneho zoskupenia SPD Tomia Okamuru no práve na základe výrokov a názorov niektorých jeho priaznivcov keďže jeho strana má asi toľko členov, ako Matovičovo hnutie Oľano je kritizovaný on sám a jeho hnutie pričom sa taktiež bráni, ako to nemá v programe prípadne nepodporuje tieto názory a výroky. Napriek tomu ho za to médiá a politickí súperi kritizujú a do určitej miery právom, pretože na základe individuálnych výrokov členov alebo priaznivcov strany nehovoriac o výrokoch poslancov a asistentov hovorí o smerovaní strany resp. hnutia viac než jej oficiálny program a slová samotného predsedu. Predovšetkým v dobe kedy tradičné strany so stabilným programom a podporovateľmi konajúcich v súlade s ním sú v hlbokej kríze.
Piráti by si mali uvedomiť kto sú a kto je ich cieľovka. Nedokážu byť veľkou politickou stranou, pretože témy ktoré komunikujú a s ktorými si ich za tie roky ľudia spájajú oslovia časť progresívne ľavicovo orientovanej mládeži ako čiastočne naznačil aj krajne ľavicový A2larm. Síce voľby neboli generačnou vzburou starých proti mladým ako tvrdil pretože ja sám som mladí a mnoho ľudí mojej generácii zďaleka nepodporuje progresivistickú politiku no nie sú príliš organizovaní ani hlasití (sám by som volil pravdepodobne koalíciu SPOLU a krúžkoval konzervatívnych kandidátov za ODS). Progresívne ľavicovo orientovaní mladší ľudia sú, ale pomerne malé spektrum potenciálnych voličov ktoré môže stačiť na stabilných 10% v lepšom prípade 15% ale nie tridsať percentnú premiérsku stranu. V tomto postoji nepôsobia autenticky takže stratia svojich voličov a nových nezískajú pretože im ľudia nebudú dôverovať. Z jednej veci sa ale predsa len Česká Pirátska strana môže tešiť. Majú ako jediný gendrovo vyrovnané zastúpenie v PS.
Nadchádzajúca názorovo heterogénna vláda vstupuje do ťažkého obdobia a bude zaujímavé sledovať, ako bude fungovať a kam bude Česká republika smerovať. Je to obzvlášť dôležité v dnešných revolučných časoch.
Zdroje:
Pridať komentár