Odstránenie predsudkov, stereotypov a nedostatočná reprezentácia menšín patrí medzi najvýznamnejšie spory posledných rokov pričom najčastejšia odpoveď na ich riešenie sú kvóty a zákony. Pri aktivácii kritického myslenia sú tieto návrhy prakticky vždy nesprávne.
Ako búrať predsudky a stereotypy?
Každý z nás trpí predsudkami vychádzajúcich či už zo skúsenosti nás ako jednotlivcov alebo kolektívnej skúsenosti našich predkov. Na to aby sme ich prehodnotili sú kvóty a zákony krátke. Napr. ak muž hovorí že ženy nedokážu vyštudovať technicky zameraný odbor tak, čo urobí normálna žena?
Založí aktivistickú skupinu ktorá bude mužov obviňovať zo sexizmu? Bude požadovať od politikou aby sa vyslovenie tohto názoru trestalo? Bude mužovi ničiť majetok a požadovať jeho vyhodenie z práce? Nie. Namiesto toho bude tvrdo študovať aby dokázala nielenže to zvládne, ale bude študovať viac ako muži, aby dokázala že je ešte lepšia. Táto žena bude nie len inšpiráciou pre ostatné ženy ktoré chcú byť technicky orientované, ale ukáže, že ženy to zvládnu minimálne tak dobre ako muži. Stereotypy medzi mužmi a častou žien sa v tejto otázke pomaly budú rozpadávať, čo v určitom časovom horizonte bude viesť k ich samovoľnému odstráneniu bez nutnosti zásahu štátu. Chápem objavujeme znovu Ameriku ale v dnešných postmoderných časoch to asi je nutné.
Kritika že podobný prístup nezabezpečí paritu 50 na 50 je irelevantná. Ako ukazujú aj škandinávske skúsenosti s presadzovaním politiky rovnosti pohlaví ženy, aj muži dokážu síce vykonávať akékoľvek povolanie no biologické rozdiely žiadna teória nedokáže zotrieť a ľudia sa prirodzenie rozvrstvia. Takže niekde je prevaha žien, niekde mužov a niekde je +/- parita. Odporúčam si k tejto téme pozrieť skoro desať rokov starý Nórsky dokument Paradox rovnosti pohlaví.
Zootropolis – ideálny film ako odstraňovať stereotypy, predsudky a získať postavenie
Najlepšie pre pochopenie problematiky stereotypov, predsudkov a získania postavenia predstavuje si pozrieť film Zootropolis. Hlavná hrdinka sa chce stať policajtkou ale, ako zajac nemá fyzické predpoklady pre to aby sa ňou stala. Od počiatku musí znášať predsudky a výsmech no namiesto vyplakávania nad tým aký je svet krutý trpiaci predsudkami voči zajacom, ako policajtom nezačne obviňovať zvieratá v okolí z rasizmu, sexizmu a ďalších izmov. Nezačne zakladať rôzne hnutia bojujúce proti predsudkom, systematickému rasizmu, hate speech či nepožaduje vybudovať safe space.
Urobí to čo každý normálny človek. Začne viac trénovať než fyzicky schopnejší kolegovia, zapojí hlavu a využije svoje biologické prednosti pre kompenzovanie svojich biologických nedostatkov pre úspešné zvládnutie testov fyzickej zdatnosti. Nepožaduje aby sa napríklad kvôli nej znížila výška ľadovej steny, ale svojím umom dokáže prísť na to, ako ju preskočí. Vďaka tomu získava rešpekt. Nie preto lebo si ho vynútila prostredníctvom zákonov spojených s úpravou podmienok, ako by vyhovovali jej, ale jej cieľavedomým úsilím. Sama veľmi dobre vie že sa chce stať súčasťou svetu, ktorý nie je pre zajace nastavení. V tomto svete je automaticky znevýhodnená voči levom, býkom, medveďom a ďalším biologicky silnejším zvieratám. Vie že podobným hendikepom by trpeli tieto zvieratá ak by sa chceli stať súčasťou jej zajačieho sveta. Preto nebude nadávať na svet aký je krutý, prispôsobí sa mu a začne tvrdo makať aby dosiahla svoj sen. Áno biológia nie je spravodlivá a hrá rolu, čo dnešní zástancovia menšín tak nijak nechápu a úspešne sa to rozhodli ignorovať. Každý chce všetko zadarmo lebo má na to, predsa nárok. Analógiu so súčasným svetom nechám na Vás. Áno aj v tomto bode opäť objavujeme Ameriku a musíme hľadať veci do nedávna samozrejmé.
V rozprávke ale aj naša zajačia policajtka trpela predsudkami napr. voči líškam vychádzajúcich s jej skúseností a povesti líšok. V priebehu filmu si ale dokážu nájsť k sebe cestu a stanú sa z nich partáci. Dokážu sa nie len ospravedlniť ale hlavne to prijať a zabudnúť. To je niečo čo dnešní obhajcovia menšín opäť tak nijak nechápu a myslia si, že sú bez predsudkov no často ich majú väčšie než ľudia, ktorých kritizujú pričom ospravedlnenie nikdy neprijmú. V skutku mohol by som o tomto filme hovoriť dlhšie, lebo ukazuje, ako si človek získa rešpekt. Vážne nechápem prečo progresívci tento film milujú keď ich konanie je takmer vždy v rozpore s tým, čo na filme obdivujú.
Kvóty- keď sa chce poroučet větru, dešti
Kvóty predstavujú najdivnejšie riešenie zastúpenia menšín. Kvóty majú narovnať nerovnomerné zastúpenie menšín v rôznych oblastiach. Problémom ktorý nám tu vzniká je snaha riadiť spoločnosť. To ak niekde nie sú reprezentované menšiny neznamená, že spoločnosť menšiny diskriminuje. Čiastočne som to už popísal vyššie. Nepočul som sťažnosti aziatov, beloch a latinoameričanov za nedostatočnú reprezentáciu v NBA (basketbalová liga v USA). Prečo je väčšina hráčov Afroameričanov, keď je ich v spoločnosti len +/- 15 percent? To, ako v spoločnosti je určité percento ľudí s farbou pleti, sexuálnou orientáciou, pohlavím etc. vôbec neznamená že dané percento bude +/- v každom aspekte spoločnosti. Ľudia sa na základe ľudskej prirodzenosti rozvrstvia. Problémom boli napr. segregačné zákony v USA ktoré rozvrstveniu cielenie bránili. Ľudia, ktorí presadzujú prístup k spoločnosti spomínaní vyššie idú proti ľudskej prirodzenosti pričom mentálne idú v šľapajach komunistov a nacistov, ktorí šli proti ľudskej prirodzenosti.
Prehlbujú kvóty a zákony netoleranciu?
Málokto si kladie túto formu otázky vzhľadom na postupný rast netolerancie voči rôznym menšinám. Do nedávna podporovali konzervatívci, liberáli aj sociálni demokrati klasicky liberálny prístup k menšinám, v ktorom podľa schopností človek bude rásť. Je to naše niekoľko krát spomenuté znovu objavovanie Ameriky. Pokiaľ je zakotvená povinnosť mať určité percento rôzne definovaných menšín ako napr. pri kvótach na Oskarov v ľuďoch sa voči nim aktivuje skepsa. Nebudú si istý či sú tam len na základe toho, kým sa narodili alebo na základe ich schopností a či na ich úkor sa neprijal schopnejší človek. Nie nadarmo sa hovorí ako napr. moderný feminizmus ide proti ženám. Spolková republika Nemecko zavádza kvóty na ženy vo vedení firiem pričom automaticky vzniká pochybnosť o ich kvalifikácii. Napríklad genderman Kamil Fila (chápem divné ocenenie) v súvislosti s kvótami na Oskarov hovorí ako väčšina dnešných filmov ich už spĺňa a, že sú nedostatočné. Neuvedomuje si ale, ako podobné návrhy zasievajú do spoločnosti pochybnosť. Je homosexuálny herec na plátne preto lebo to bola najlepšia voľba alebo preto, lebo je homosexuál? Je na kresle režiséra žena pretože je žena alebo že je najlepšia? Stačí sa pozrieť na najnovšieho terminátora kde dve hlavné hrdinky pôsobia, že sú tam na základe ich pôvodu nie na základe ich hereckých schopností. V konečnom dôsledku to na ľudí môže pôsobiť v role potvrdenia stereotypov. Tie menšiny sú vlastne neschopné keď sa bez kvót nedostanú do rôznych pozícií. A prečo nie sú kvóty napr. v oblasti ropného priemyslu, baní, stavebníctva a feministicky v Nórsku sa postavili proti povinnej vojne aj pre ženy? Nejde tu len o zisk dobre platených a pohodlných miest? Aj to sú otázky ktoré si muži a ľudia nespadajúci do kvót na určitú menšinu začnú klásť a zbytočne sa tak bude prehlbovať nenávisť ktorú sme na západe pracne celé desaťročia odstraňovali.
Mimochodom niektoré návrhy už zasahujú aj do samotného demokratického politického systému čo je veľmi nebezpečný precedens. Napr. keď sa požaduje percentuálne zastúpenie zatiaľ len žien na kandidátskych listinách politických strán a hnutí či v parlamentoch. Vyvstáva nám tu ale logický problém. Ako chcete, ale demokratickou cestou zabezpečiť napr. 30% žien v parlamente? V demokratickom politickom systéme je len jedna odpoveď ktorú všetci dobre poznáte.
Pár slov na záver
Na záver si dajme jednoduché zamyslenie. Kto Vás viac bude viac inšpirovať. Žena, ktorá kritizuje a obviňuje celý svet aký je zlá alebo tá, ktorá napriek všetkému dokáže svojimi schopnosťami vydobyť rešpekt, úctu a aj postavenie?
Pridať komentár