Progresívne Slovensko sa od svojho vzniku pokúšalo na Slovensku zaviesť nový štýl politiky. Namiesto útokov a krčmovej rétoriky, viesť slušnú a vecnú debatu, pričom tak, ako SMER-SD, chceli byť niečo na spôsob tretej cesty. V posledných mesiacoch, ako nastal prepad podpory koalície PS/SPOLU, ten nový smer politiky skončil ešte rýchlejšie, ako SMER-SD so svojou treťou cestou. Na rozdiel od SMERu ale PS/SPOLU skončili mimo NR SR.
Od 5 gramov bieleho začalo PS/SPOLU klesať. Očividne, na Slovensku ľudia neocenia, keď potencionálny premiér odporúča užívať drogy študentom. Namiesto svojej dovtedajšej úspešnej kampane, ktorá im priniesla kreslo prezidenta a veľký úspech vo voľbách do EP, kedy boli prakticky nekonfliktní, išli pred voličov so svojim pozitívnym programom zmeny na Slovensku, prešli na konfrontačný a miestami až osobný útok na svojich politických oponentov, vrátane možných koaličných partnerov. Vytiahli bojové prapory v uliciach, pričom pozabudli, že chcú byť politici a nie aktivisti. Asi zabudli ako oslovovali ľudí, kedy sa stali sympatickými aj mne, človeku, ktorý má konzervatívny pohľad na svet. Asi píšem za viac ľudí, keď napíšem, ako práve tento štýl politiky na Slovensku dlhodobo chýba, a tak dokázali osloviť širšie spektrum ľudí, vrátane tých, ktorí stoja v hodnotových otázkach niekde úplne inde. Ísť s programom a na nikoho neútočiť a na útoky oponentov odpovedať programom bola veľmi dobrá cesta. Nakoniec sa dali na tradičnú Slovenskú cestu útokov a neprávd, okorenenú špecifickou ľavicovo-progresívnou cestou, keď strana začala pripomínať politické oddelenie Antifi.
Lenže od nového roku, keď začali narúšať Kotlebové mítingy, čím prilievali olej do ohňa, začali v posledných dňoch kampane možno zo zúfalstva (nepoznali sme výsledky prieskumov) útočiť dosť nevyberavým spôsobom aj na budúcich potencionálnych koaličných partnerov z Oľano, kvôli kresťanským a konzervatívnym postojom, čím ale zároveň útočili aj na KDH, s ktorým mali paradoxne podpísanú dohodu o neútočení.
Dôvod prečo to tak píšem je, že sa útočí na hodnotové, morálne a etické veci, ktoré Oľano a KDH dnes majú pomerne zhodné. Veď dobre vieme, prečo kandidáti za KÚ boli na kandidátke Oľano a nie na kandidátke KDH. Nie je to primárne o hodnotových, morálnych, alebo etických veciach, ale o obyčajných ľudských nezhodách. V posledných dňoch uverejnila Irena Bihariová, Ondrej Prostredník a Martin Poliačik na adresu Oľano, resp. KÚ tri príspevky, ktoré ale jasne útočia na kresťanov, ale aj sekulárnych ľudí, ktorí vyznávajú hodnoty, morálku a etiku klasického západu, ktorý vychádza zo židovsko-kresťanskej tradície a tradície antického Grécka, pričom po vzore Kotlebovcov určujú kto je dobrý so správnymi názormi a kto je zlý so zlými názormi. Arogantné chovanie sa priaznivcov aj kandidátov, bolo len pre silné žalúdky, nehovoriac o kádrovaní „správnych“ a „nesprávnych“ ľudí a názorov prostredníctvom ich v podstate straníckych denníkov, ktoré nie je nutné predstavovať. Ale pripomeňme si, čo vlastne dotyční vlastne tvrdili.
Ondrej Prostredník, píše na svojom FB o kandidátoch KÚ, ako o fundamentalistoch. Kritizuje, že sú „posadnutým presvedčením, že interupcie treba zakázať za každú cenu, alebo aspoň sprísniť, že ľudia s menšinovou sexuálnou orientáciou nesmú mať právo na rodinný a súkromný život“ ďalej sú „svorne paralyzovaní strašiakom dženderizmu“ a „fantazírujú o zle z Istanbulu“. Doplňuje to slovami „pre svoje fundamentalistické názory zrádzajú hlavný prúd európskej kresťanskej politiky hlásajúcej toleranciu a rešpekt k ľudským právam“. Irena Bihariová zase píše „Štandardní konzervatívci “Hlinovho typu” sú samozrejme vítaní“ a „Nie je normálne, aby niekto vstupoval v 21 storočí do vlády s podmienkami, aké si kladie Kresťanská únia na kandidátke Oľano“. No pomyselnú čerešničku na torte tomu dal Ondrej Prostredník „príčetná moderná kresťanská politika, o akú sa dnes usiluje aj KDH, si za predlohu zákonov nemôže brať ustanovenia cirkevného katechizmu o sexuálnej morálke“. Martin Poliačik zdieľal príspevok svojej straníckej kolegyni „Nejde len o to, poraziť Smer. Musíme sa pozerať aj na to, aká zmena príde. OĽaNO vyprodukovalo Kuffu, Mezenskú, teraz má na kandidátke Záborskú aj Vašečku. Môže sa stať, že po voľbách budeme mať v parlamente hyperkonzervatívnu zostavu“.
Voči tomu sa ohradil ešte pred voľbami Marek Michalčík, kandidát KDH slovami „Zachytil som blog pána Prostredníka, ktorý sa snaží vytvárať dojem o tom, že kandidáti KÚ sú v hodnotových otázkach odlišní od tých v KDH. Nesúhlasím s takýmto videním. Osobne sa s takmer všetkými kandidátmi za konkurenčnú KÚ poznám a viem, že nejde o žiadnych kresťanských extrémistov, ale o ľudí, ktorí sa snažia žiť svoju vieru opravdivo a vnášať ju do politiky inteligentným a demokratickým spôsobom. O to isté sa snažíme vo svojich životoch a práci aj my, čo sme na kandidátke KDH. Ich a náš hodnotový svet je totožný alebo veľmi blízky. Čo, bohužiaľ, nie je možné povedať o niektorých iných kandidátoch z iných strán“.
Neviem, či je to správne z mojej strany pochopené, ale mám pocit ako keby zástupcovia PS hovorili, ako jediní správni konzervatívci sú tí, ktorí sa za nich považujú, ale konajú progresívne. Ak podľa O. Prostredníka „príčetná moderná kresťanská politika, o akú sa dnes usiluje aj KDH, si za predlohu zákonov nemôže brať ustanovenia cirkevného katechizmu o sexuálnej morálke“, tak vlastne požaduje od kresťanov, aby zapredali svoju vieru. Pretože ako môže kresťan konať inak, ako v súlade so svojou cirkvou a jej náukou? Ak je v rozpore, tak zrádza cirkev a vieru. Podľa tejto logiky je každý kresťan zlý a nebezpečný pre spoločnosť, vďaka čomu sa sami stavajú netolerantní pričom toto slovo je tak ako mnohé iné znásilňované. Slovom tolerancia členovia PS vydierajú všetkých navôkol liberálov, konzervatívcov aj kresťanských demokratov. PS stále častejšie prezentuje svoje názory, na základe ktorých môže byť vláda výhradne progresívne ľavicová a formálne môže byť opozícia, ktorá sa nazýva konzervatívnou, ale v praxi nekladie odpor a ešte aj podporuje ľavicový progresivizmus. Dosť to začína pripomínať systém riadenej demokracie, akú poznáme z Ruska.
Voľby ale jasne ukázali skutočný stav vecí. Nie len že podpora pre PS/SPOLU nie je zďaleka tak veľká ako sa pred voľbami mohlo zdať. Výsledok PS/SPOLU je katastrofálny a ľudia na Slovensku nie sú tak hlúpi, pretože mať najdrahšiu kampaň (viac ako 2,5 milióna euro), mať podporu niektorých médií a aktivistov, no a v neposlednom rade aj nesmierne aktívnych ľudí na FB, ktorí sa častokrát zmohli len na osobné útoky, blokovanie a staré známe hejtovanie, čo vzhľadom na snahu PS/SPOLU viesť slušnú diskusiu bez hejtu, je na zaplakanie. Veď keď jediné „argumenty“ majú znenie katoliban, stredovek, Putinov agend, hlupák, zaostalec, opica, fašista, klérofašista etc. a namiesto konštruktívnej kritiky pri pani Biháriovej, ohľadom útoku na západnú židovsko-kresťanskú civilizáciu a nesúhlasu s jej narúšaním mítingov ĽSNS, je odpoveď zo strany jej priaznivcov dosť smutná. Moja kritika jej názorov je založená na tom, že je žena a Rómka, takže som rasista a sexista a dostal som v skupine ban. Reakcia hodná v skutku Kolebvcov, kde sa mi podobnej „pocty“ dostlalo rovnako. Je otázne, akú podporu by PS/SPOLU v skutočnosti mali bez tak drahej kampane a podpory médií.
Pani Záborská bola vystavená slušnému hejtu možno najviac. Mňa osobne zarazil fakt, ako ju hejtovali za jej spoluprácu s lesbickou poslankyňou EP na základe čoho má byť pokrytec, keď odmieta registrované partnerstvá/manželstvá, ale zároveň jej nevadí spolupracovať so zástupkyňou LGBTIQ komunity, čím asi nepochopili zmysel tolerancie. Spolupracuje s ňou, aj keď má lesbickú orientáciu a nevyčleňuje ju, čo je krásny príklad tolerancie, ale odmieta už prípadnú snahu narúšať západnú židovsko-kresťanskú morálku, hodnoty a etiku. Príklad netolerancie by bol, keby chcela pani Záborská zaviesť trestný postih za homosexuálnu orientáciu tak, ako je to vo väčšine štátov Afriky a Blízkeho východu. Jedna ukážka, ako progresívnej ľavici nie je možné vyhovieť. To je ale na vlastný blog.
Ak chceme používať liberálny prístup k ľudom, tak nemôžeme z ľudí robiť skupiny. Sú to jednotlivci, ktorí majú inú sexuálnu orientáciu a žijú v určitom priestore. Akonáhle zavádzame princíp ochrany menšín, ktorý je definovaný na základe určitých charakteristík, prestávame pristupovať liberálne. Princíp rôznych skupinových identít, ktorí na ich základe žiadajú určité práva, vytvárajú hierarchie v utláčaní na určitom základe, je princíp, ktorý vzniká v revízii pôvodnej komunistickej ideológie a takýto postup môže byť veľmi nebezpečný pre demokraciu. Progresívna ľavica tlačí na rovnosť v celom západnom svete, ale zabúda pri tom na slobodu. Jediná rovnosť ktorú potrebujeme, je rovnosť pred zákonom o ktorú aj v týchto voľbách šlo. Pretože, ako ukázali posledné mesiace, rovnosť pred zákonom akosi u nás chýba.
Samotné PS už začína zaujímavo konšpirovať ohľadom ĽSNS. Stranou, ktorou sa začína stávať posadnutá. To, že časť kresťanov a konzervatívcov robí rovnakú chybu ako v minulosti a spája sa s extrémizmom, je smutná pripomienka, v akej biede sa kresťanská a konzervatívna politika na Slovensku nachádza. Ak niekto chce útočiť na to, že v NR SR budú hlasovať zástupcovia KÚ s ĽSNS, tak je tým myslený hlasovať za návrhy ĽSNS, alebo že KÚ a ĽSNS budú hlasovať za rovnaký návrh prípadne ĽSNS bude hlasovať za návrh KÚ? V prvom prípade je to dilema, ku ktorej neviem sám ako by som sa postavil. Hlasovať na základe svedomia za návrh, s ktorým súhlasím alebo nie kvôli tomu aká strana to predložila? V druhom a treťom prípade má KÚ akože nehlasovať za návrh, lebo zaň hlasuje ĽSNS alebo má ĽSNS zakázať hlasovať? Veď ĽSNS hlasuje s kýmkoľvek aj z SaS. Je síce pravda, že má podozrivo blízko k vláde, ale máme sledovať všetky hlasovania? To nedáva veľkú logiku a je to len snaha o selektívny výber. ĽSNS zneužije, čo je možné ešte v roku 2016 pri potratoch nestratila ani slovo, s kresťanstvom to nepreháňala a dnes, keď je kresťanstvo v móde, sa k nemu hlási v štýle, čím väčší kríž, tým viac kresťan. Čím viac sa chváliť z charitou, tým väčší ľudomil. To, ale nemôže nikto s nás ovplyvniť. Hitler bol tiež modernista, ale hral na nôtu tradicionalistom, aby ho Nemci podporili. Nacisti boli okultisti, ale hrali to na kresťanstvo. Keby sa nezanedbala výchova kresťanských a konzervatívnych politikov, situácia by mohla vyzerať inak.
Pri Kotlebovej strane ešte chvíľu ostanem. Presnejšie pri antifašistických protestoch. PS vyčítala pochodu za život vlajky ĽSNS. Lenže účastníci pochodu poprosili, aby vlajky odložili, čo ignorovali. To svedčí o charaktere daných ľudí. My môžeme použiť čiastočne obdobnú paralelu. Prečo sa PS nedištancuje na antifašistických protestoch od symbolov hnutia Antifa (militantná extrémistická ľavicová skupina)? Prípadne ďalších hnutí, ktoré sa tam prezentovali?
A ešte späť ku otázke kresťanstva. Mal by som jednu poznámku. Veľmi často počujem od PS, ako vychvaľuje pápeža Františka. Síce nie som Rímsky-katolík, ale akosi si nevšimli, alebo sa nedočítali v nimi spriaznených médiách, (myslím ideologicky), ako pápež František dôsledne odmieta rodovú ideológiu, ľudovo dženderizmus a snahy aplikovať ju proti vôli rodičov v školách, kedy prehlásil, že rodičia nevedia, či posielajú deti do školy, alebo prevychovávacich táborov. A dodal jednu, pravdepodobne mierne zveličenú, (zatiaľ) paralelu s veľkými ideológiami 20 storočia, ktoré sa snažili prevychovať spoločnosť podľa svojich predstáv nacizmu a komunizmu. Bohužiaľ, obe v modernizovanej podobe získavajú na popularite, pričom druhá ideológia jasne vedie. Na západe koniec koncov okolo 2/3 generácie mileniálov nepokladá demokraciu za dôležitú a narastá počet ľudí, ktorým sa nepáči aj sloboda slova. Neviem či PS cielene vytrháva veci z kontextu alebo je to z nevedomosti.
Každopádne, podľa niektorých komentujúcich pod statusmi PS a jej predstaviteľov, je Božie desatoro prejavom nenávisti a základ pre nenávisť kresťanstva, ktoré je náboženstvo nenávisti.
Progresívne Slovensko, ako sa ukazuje nie je žiadna zmena v štýle politiky. Pokračuje v starom známom štýle politiky na Slovensku. Využíva, zneužíva a útočí na všetko, čo je možné. Z bývalej snahy o tretiu cestu postupne skĺzava do klasickej, novo ľavicovej politiky. Dôrazom na skupinové práva sa vzďaľuje liberalizmu a v konečnom dôsledku prinieslo na Slovensko intenzívnu kultúrnu vojnu, čo ma vzhľadom na jeho začiatky veľmi mrzí. Keď kultúrne otázky nemali byť prioritou a dnes sa stávajú alfou a omegou. Stačí odložiť kultúrne, morálne a etické otázky a veľký počet konfliktov je preč. Dnes sa stále lepšie začína ukazovať, ako je pre PS dôležitá ĽSNS. Jedna pre druhú sú dar, ktorý im pomáha žiť, mobilizovať a utužovať tvrdé jadro. V posledných pár týždňoch sa smutne ukazuje, ako sa PS približuje ĽSNS, len používa inú ideológiu. Veď stačí sa pozrieť ako označujú obe strany svojich odporcov. Každého konzervatívca, kresťana a klasického liberála, pokiaľ nevyznáva ich progresívne ľavicové hodnoty, označia za fašistu či potencionálneho fašistu a dostávame sa do veľmi nebezpečného bodu, ako som písal minule.
Po týchto voľbách a sledovaní sociálnych sietí mám obavy nie len zo strany ĽSNS a niektorých jeho priaznivcov ale podobne aj zo strany PS a jeho priaznivcov. Dúfajme ale, že Matovičovo Oľano to v boji s korupciou myslelo vážne a bude pokračovať v celkom dobre nastavenom smere. Pretože ak Matovič zlyhá, nechcem vedieť do akého Slovenska sa raz prebudím.
LVR
Pridať komentár