Voľby na Slovensku priniesli politické zemetrasenie, ktoré len málokto očakával. Porážku SMERu-SD očakával každý, hoc jeho výsledok je pomerne dobrý, vzhľadom na udalosti posledných mesiacov. Debakel ostatných vládnych strán ale nikto nečakal, no má to určitú výpovednú hodnotu o politike, ktorú posledné štyri roky robili. Pre mňa osobne bolo najväčším prekvapením pohorenie tzv. „novej“ opozície, ktorá sa nedostala do NR SR, ak teda nerátame stranu Za ľudí. Slovensko očividne odmietlo experimentovať a dalo prednosť „starej“ známej opozícii.
Je síce pravda, že vyhral zástupca „starej“ opozície, no napriek jeho desaťročnému pôsobeniu v našej politike je vlastne víťaz volieb pre nás veľká neznáma. Hnutie Oľano dnes pôsobí skôr konzervatívne a kresťansko demokraticky, no nájdeme tu aj liberálov a ľavičiarov. Poslanci za hnutie tak tvoria taký miš maš, ako keď v rozprávke o psíkovi a mačičke pečú tortu. Môže byť veľmi otázke, ako bude názorovo pevný poslanecký klub, keď prídu na scénu hodnotové, etické a morálne otázky. Je viac ako pravdepodobné, že SMER-SD a ĽSNS budú cielenie predkladať práve tieto zákony a vzhľadom na názorovú pluralitu to môže mať vážne dôsledky pre stabilitu novej vlády. Nemôžeme sa čudovať snahe budovať štvorkoalíciu, ktorá častokrát bude skôr fungovať na udržanie si väčšiny nadpolovičnej než ústavnej. Jediná istota, pri strane Oľano je, jej protikorupčný apel.
Jedna vec je pri Matovičovi ale dôležitá a to je jeho autentickosť. Keď koná tie svoje psie kusy, všetci dobre vieme, že to robí preto, lebo je to jeho povaha. Na rozdiel od niektorých politikov, ktorým to poradia marketingové agentúry alebo sa pokúšajú dostať do médií. Práve jeho autenticita pravdepodobne mnohým ľudom pomohla rozhodnúť sa, komu dajú svoj hlas. Spolu s desaťročným bojom proti korupcii, to bola overená značka, no zároveň jeho kandidátka je veľká neznáma. Okrem hodnotovej rôznorodosti ktorú som spomenul vyššie, je problematická aj odbornosť. Matovič vždy zostaví zaujímavú kandidátnu listinu, no často tam nie sú ľudia, ktorí by mali aspoň akú takú kvalifikáciu pre funkciu politika. To môže byť ďalší problematický bod hnutia.
Matovič sám ale vládu nezostaví a koaličný partner s najvyšším počtom hlasov je hnutie Slovenského Kasanovu, Borisa Kollára, Sme Rodina. Jeho hnutie je ešte väčšia záhada než Oľano a zaradenie hnutia je veľmi problematické. Hodnotovo, morálne a eticky, zásluhou Milania Krajniaka je síce konzervatívne, ale na druhej strane populistická rétorika predsedu v zhoršujúcom sa ekonomickom období, môže pre budúcu vládnu koalíciu predstavovať problém. Kollár je nie celkom dobre čitateľný typ politika.
Asi najviac poznaný koaličný partner Matoviča je Richard Sulík so svojou klasickou liberálnou SaS. Je to strana pomerne čitateľná, ktorá primárne rieši ekonomické témy. Hodnotové, morálne a etické témy pre stranu nie sú veľmi dôležité, čo pre udržanie vlády je pomerne dobrá správa. Programovo dobre pripravená môže v koalícií mať pomerne silné slovo a napriek absencii regionálnych štruktúr, je to strana so štandardným programom, na rozdiel od ostatných politických strán. Vieme čo môžeme očakávať. Predovšetkým však je jej ochota ku kompromisom vysoko cenná, keď ostatné strany sa stavajú na zadné.
Posledným koaličným partnerom Matoviča, je možno Kiskova strana Za Ľudí, ktorej volebný výsledok je fiasko. Strana bývalého prezidenta, ktorá prešla do NR len o pár stoviek hlasov s volebnou podporou menšou akú má ĽSNS, nie je možné chápať ako volebný úspech. Ako jediná zo strán v NR SR má blízko k liberálnej ľavici. Sám Andrej Kiska je politik bez ucelených názorov. Už v prezidentskom úrade sme to mohli pozorovať. Na rozdiel od súčasnej hlavy štátu, ktorá má jasno o svojich názoroch, tak pri Kiskovi to nikdy nebolo zreteľné. Táto neukotvenosť, môže byť veľmi problematická spolu s Matovičovou možnou snahou o pomstu za ukradnutie Veroniky Remišovej, môže priniesť ďalšie konflikty v prípadnej vláde.
Progresívne Slovensko v koalícii so stranou SPOLU, zaznamenali trpkú prehru, za ktorú si môžu viac menej len sami. Veď stačí sa pozrieť na ich kampaň, ku ktorej som sa už vyjadroval. Ale niečo som tam nespomenul. Každá strana si musí určiť cieľovú skupinu voličov. Voličov mimo nej, je zbytočné oslovovať. Ísť tam, kde sú potencionálni voliči. PS/SPOLU to trestuhodne nespravilo. Pre odporcu agendy novej ľavice, je to pochopiteľne vydýchnutie si, ale nadávať na všetko na vôkol, nie je dvakrát správne. Snaha vychovávať voličov, namiesto prijatia toho aký sú, tiež nepomohla ich voličským preferenciám. Ak bol ich volič mestský ľavicový liberál, tak prečo zbytočne strácali svoju energiu, čas a financie v rurálnych oblastiach? Tam so svojou agendou nedokážu uspieť a mestský ľavicovo-liberálny volič, stál na okraji ich záujmu. Na to aby uspeli, mali sledovať len tento typ voliča a tam sústrediť svoju kampaň. Voličov KDH, ĽSNS ale aj časti Oľano nedokážu osloviť.
Budovanie hystérie a posadnutosť mítingami ĽSNS, útokmi na konzervatívcov, kresťanov a klasických liberálov, alebo v závere kampane blokovať NR SR nie je program. Ak podobné veci fungujú pri Matovičovi, neznamená to, že to bude fungovať aj pri nich. Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Ich program ostal zabudnutý. Program prešpikovaný rodovo vyváženým jazykom, bol problematický na čítanie, no pribudlo vďaka tomu niekoľko strán. Zavádzanie nových daní zrovna PS/SPOLU nepridalo. Samotná strana sa ostro vyjadrovala proti populizmu, no sama ho praktikovala na najvyššej možnej miere. Veď čo iné boli jeho akcie v posledných týždňoch?
KDH je strana, ktorá sa vyčerpala. Hodnotovo je síce blízka KÚ, ktorá kandidovala na kandidátke Oľano, ale jej paktovanie sa s PS, voličov len zneistilo. Nemastná, neslaná kampaň KDH, neisté vystupovanie v otázkach hodnotových, morálnych a etických, viedlo mnohých ľudí k záveru, že to bude lepšie dať istote v podobe Oľano, paradoxne aj Sme Rodina a bohužiaľ aj ĽSNS. KDH potrebuje novšiu živú silu, ktorá bude jasne artikulovať kresťanské hodnoty, ktoré si nenechá ukradnúť zo strany ĽSNS ako sa deje dnes. Nemôže koketovať s progresívnou ľavicou, pretože potencionálny volič nevie či volí progresívnu ľavicu alebo kresťanských demokratov.
Veľmi ma mrzí neúspech maďarských strán. Pre Slovensko to môže mať nie celkom pozitívne dôsledky. Takmer desať percentná národnostná menšina bez zastúpenia v NR SR najbližšie až štyri roky, môže mať za následok vážne odcudzenie Maďarského národa. Na druhej strane to môže byť signál budujúcej sa občianskej spoločnosti, kde sa ľudia neidentifikujú na základe národnostnom ale príslušnosti ku štátu.
Je dobré spomenúť pakt o neutečení, kde jeho pôvodný signatári sa do NR SR vôbec nedostali a neskôr pristúpená strana Za Ľudí a SaS prešli pomerne tesne. Kollár bol zo strany paktu o neútočení (možno z výnimkou SaS ktorá tam nie celkom zapadala a jej pristúpenie bolo len z núdze) silne ostrakritizovaný a plán bol jasný. Dostať ho mimo budúcu koalíciu. Matovič do tohoto tábora patril obdobne hlavne po tom, čo zobral na kandidátnu listinu Kresťanskú úniu a hral na konzervatívnu nôtu. PS/SPOLU sa už videlo ako zostavuje vládu v čele s Trubanom, Kiska ako druhý najsilnejší člen koalície, no a aby sa nepovedalo, tak aj KDH. To síce hovorí o rovnakých hodnotách ako KÚ, ale na rozdiel od nich, na verejnosti ich takmer nespomína a mohlo priniesť niekoľko dôležitých mandátov. Prípadná koalícia so stranou SaS, mala byť len ak to bude nevyhnutné. Oľano, Sme Rodina posunúť do tábora opozície ku SMERu-SD a ĽSNS. Voľby prebehli a ľudia ukázali svoj postoj. Veľké plány a delenie si ministerstiev je tak tam. Medveď, ktorého porcovali, ušiel. No a ľudia ktorých sa chceli zbaviť, sa smejú pri zostavovaní vlády. Jediný z paktu Kiska sa snaží robiť ramená ale jeho pozícia je zanedbateľná a s veľkým zadosťučinením mu to dávajú pocítiť. Podľa môjho skromného názoru mu nebude príjemné hrať posledné husle, prípadne byť v opozícii spolu so SMERom-SD a ĽSNS a možno radšej odíde späť do Popradu, kde sa v tichosti zabudne na jeho problémy. Politika, obzvlášť Slovenská, nie je veľmi príjemná a čestná hra.
Najdôležitejším výsledkom volieb pre mňa nesmierne povzbudzujúci je, ako sa voľby tak ľahko nedajú kúpiť. PS/SPOLU s najdrahšou kampaňou a výraznou podporou médií a Za Slušné Slovensko v podstate prepojené na stranu Za Ľudí neuspeli. A uspel kandidát, ktorý dostával ľudovo povedané nakladačku z oboch strán. Sme Rodina a SaS neboli zásadne v lepšej pozícii. Očividne médiá, celebrity a aktivisti dokážu ovládať verejný priestor a lynčovať ľudí, no v praxi je ich politický výtlak výrazne menší, čo ma pre budúcnosť občianskej spoločnosti napĺňa radosťou.
LVR
Pridať komentár