Bieda Slovenského konzervativizmu a kresťanskej demokracii na Slovensku je tu už od obnovenia slobody a demokracii po nižnej revolúcii. Od tej doby sa konzervativizmus a demokracia nevie dostať.
Slovenský konzervatívna a kresťanská politika dnes pripomína tragikomédiu niekedy skôr až frašku. Konzervatívna a kresťanská politika sa zúžila len na témy LGBTI, gender, migrácia a podobné témy. No a nesmieme zabudnúť na vzájomné sa obviňovanie kto je pravý a kto falošný kresťan, kto je viac kresťanskejší, kto je kresťan autentický, kto je málo konzervatívny. Len taká pozná močka na okraj, kto o sebe tvrdí, že je pravý kresťan tak kresťanom vôbec nie je. Hráme sa na to kto bol na väčšom množstve púti, dáme si, čo najväčší kríž za seba aký sa nám podarí nájsť, aby sme deklarovali kresťanstvo, čím väčší kríž tým väčšie kresťanstvo a nezabúdame pochopiteľne aj verejne pomáhať – verejná charita veď, čo tam po kresťanskej tajnej pomoci. Farizejstvo je viac v móde. No nie.
Kotrmelce konzervatívnych a kresťanských politikov, keď za jeden rok človek vystrieda tri strany a nakoniec sa vráti do pôvodnej pričom pri odchode naložil predsedovi. U časti je do tejto scény je do politiky pri miešaný silný národný princíp. Vďaka čomu pôsobí scéna ešte viac tragikomicky. Poviem Vám jedno tajomstvo. Ono to tajomstvo ani nie je. Národ a národnostná politika pri kresťanskej politike má len minimálny zmysel, pretože kresťanstvo je univerzalistické. Kresťania zo Slovenska majú mať viac spoločné s kresťanmi z Brazílie ako so Slovenskými ateistami. Kresťanstvo bolo vždy antinacionalistické už v 19.storočí. Bolo však vlastenecké.
Konzervativizmus vždy kládol silný dôraz na filozofické podloženie konzervativizmu. U konzervatívnych, preto badať práve túto oblasť ako veľmi silnú a dôležitú. Reprezentanti konzervativizmu mali byť vždy morálne a hodnotové ikony. Ich osobná zodpovednosť, dôraz na morálne zásady, pokora boli vysoké. Dnes u nás ukážte mi takého politika v konzervatívnom prúde. U kresťanskom ani nehovoriac. Viď hore spomenutý človek. Konzervativizmus a zvlášť kresťanská demokracia boli zástancovia prirodzenej spoločnosti, prirodzeného vývoja, minimalizácie vplyvu štátu, podpora menších komunít spojená s bojom proti monopolom, a to vrátane štátneho monopolu. Pretože ľudia si vedia vo svojich komunitách veci robiť lepšie ako akákoľvek inštitúcia nad nimi. Na však Slovensku vidíme presný opak.
Konzervatívna a kresťanská scéna sa bohužiaľ nevie zotaviť z rán zasadených komunistami. Snaha vybudovať z KDH Rakúsku OVP alebo Nemeckú CDU/CSU totálne zlyhali. Pre mnohých v KDH boli voľby v 1990 sklamaním. Asi nikoho nenapadlo, že to bude najväčší úspech KDH. KDH síce sa za posledných 30 rokov nepriblížilo sa CDU/CSU, ale hodnotovo pomaly smeruje rovnakých smerov. Hodnotovo vyprázdnená strana, ktorá chce získať, čo najviac voličov, ale bez silnej hodnotovej, filozofickej koncepcii.
KDH dalo veľké osobnosti, ktoré sa často odvrátili od kresťanských či konzervatívnych hodnôt. Od volieb v roku 2006 prešlo KDH na zotrvačných mód. Zrejme aj celá kresťanská a konzervatívna scéna na Slovenku. Nastalo spoliehanie sa v KDH, že zisk 5% bude od stabilnej voličskej základni vo volebných baštách a dohodnú sa vždy s niekým na koalícii. Lenže, ako čas plynul mladí voliči neprichádzali a klesali aj zisky vo voľbách. KDH sa posúvalo do hodnotovej prázdnoty, lenže na Slovensku začínala nastupovať konzervatívna a kresťanská obroda. Začali prichádzať nové politické strany, ktoré tento trend podchytili. Nebolo to však bohužiaľ úprimné šlo len o zisk hlasov vo voľbách, ale zúfalý volič konzervatívneho alebo kresťanského smeru nemal veľmi na výber. A tak získalo Oľano, Sme Rodina, ĽSNS a dokonca aj dosť nelogicky SMER-SD. Hlina síce vdýchol život KDH, ale za cenu vzdania sa hodnôt.
Obroda konzervatívneho a kresťanského cítenia, ako reakcia na hnutie novej ľavice nepresne označované za liberalizmus je to skôr progresívna lavica. Bez silných osobností, ktoré disponujú zodpovednosťou a morálnymi zásadami znamenalo pre konzervatívny a kresťanský prúd ďalšie drobenie sa. Vznikli ďalšie straničky. Populistickým nadbiehaním niektorých politikov, ktorí zrazu zistili, že sú konzervatívci a kresťania pričom striedajú ženy ako na bežiacom páse, sú to bývalí komunisti niektorý do dnes vyznávajú Marxa, klamári a ďalšie podobné chuťovky, ktoré to robia len kvôli tomu, aby získali viac hlasov vo voľbách a darí sa im to. Voličská pamäť je bohužiaľ veľmi krátka. Obmedzená na jedno možno dve funkčné obdobia.
No a konzervatívci a kresťania robia presne tie isté chyby ako v minulosti. V strachu pred progresívnou ľavicou sa spájajú s politikmi, ktorí nepatria do konzervatívneho a kresťanského tábora.
Konzervatívci a kresťania prestali dbať na filozofický podklad, na hodnoty a hlavne na víziu Slovenska, kde ho chcú vidieť o 20/30 rokov. Namiesto toho panikária pred nárastom progresívnej ľavice, ktorá rozkladá spoločnosť po veľmi malých k rôčkoch. Nepochopili jej úspech a chytajú sa ako topiaci slamky ľudí, ktorí majú plné ústa reči o boji proti LGBTI+ komunitou, gendrom etc. Totiž progresívna ľavica má jasne stanovený cieľ akým sa má Slovensko uberať. Vedia to jasne komunikovať, majú platformy a hlavne poctivou malou prácou v teréne medzi mladými dokázali vybudovať silnú skupinu, ktorá je malá, ale súdržná. V tom vždy konzervatívci vždy pozadu. Spočiatku mali progresívci len minimálne zdroje no mali víziu. A to je najdôležitejšie. A to konzervatívci a kresťania na Slovensku nemajú. Konzervatívci nedokázali pretlačiť tému spravodlivejšieho Slovenska, nedokážu artikulovať dôrazne snahu o právny štát a tým, že mnohý podliehajú zvodom extrémnych síl alebo korupčných síl konzervatívna a kresťanská politika stráca na dychu a dôveryhodnosti. Sami konzervatívci a kresťania pochovávajú svoje hodnoty. To viem aj zo svojho okolia. Keď ľudia, ktorí chodia pravidelne do kostola voliu progresívnu lavicu, pretože dokázala predať hodnoty spravodlivého, slušného a právneho Slovenska.
Jeden zo symbolov, ktorý pochováva Slovenskú konzervatívnu a kresťanskú politiku je pán Harabin a Kotleba. Tragikomicky pôsobila ich spoločná tlačová konferencia. Kde Harabin mierne spoločensky unavený vyzeral ako šašo, ktorý klame až za práši. Okrem toho, že podrazil Kotlebu tak jeho útok na ESET, ktorý sa mu nabúral do mailu a poslal novinárom správu, že sa nespája z Kotlebom ešte pred ich stretnutím bola tragikomická scénka.
Harabin je príklad toho, ako nemá vyzeral konzervatívny politik o kresťanskom ani nehovoriac.
Ak si odmyslíme jeho minulosť v totalitnom štáte a odsúdenie kňaza, jeho pôsobenie v justícii tak posledný rok znamenal devalváciu jeho prácne budovanej reputácie v „alternatívnych“ médiách. Nechutná prezidentská kampaň, sľub, že nevstúpi do politiky, ktorý musel vedieť, že poruší, absencia morálnych zásad, keď sa nevzdal sudcovského talára, keď ohlásil kandidatúru do NR SR, pohŕdanie verejnosťou, keď oznámenie kandidatúry spravil počas obednej prestávky, spustenie kampane ešte pred oficiálnym začiatkom kampane pričom presne toto vyčítal Mistríkovi, jeho kritika billboardov, ako znaku korupcie pričom teraz nimi oblepil celé Slovensko je len dôkazom jeho nulovej sebareflexie. Neznámi sponzori kampane a neznáma výška nákladov na jeho terajšiu kampaň už jeho morálne zásady nemôžu posunúť nižšie. Presný opak toho, ako má konzervatívny politik vyzerať. A jeho hovorenie si, že je pravý kresťan je už len ukážka toho ako zneužívania kresťanstva.
Slovenský konzervativizmus a kresťanská demokracia majú bohužiaľ pred sebou dlhú cestu len, aby na jej konci neupadli do bezvýznamnosti. Kedy sa z konzervativizmu a kresťanskej demokracii stane ne významný politický smer bez vízie a hodnôt. Pokiaľ konzervatívny a kresťanský prúd sa nedokáže zjednotiť okolo vízie, ktorú dokáže predať spoločnosti nemá šancu na úspech.
LVR
Pridať komentár